Ako korporácie likvidujú nepohodlných občianskych aktivistov.

Stačí jeden kritický názor voči vysoko postavenej autorite a idylka demokratickej spoločnosti sa začne rozpadať aj u nás v Amerike. Priznám sa, sám som tomu neveril, že za verejné propagovanie názorov voči elite môže vzniknúť problém. Teda neveril som len dovtedy, pokiaľ ma nepožiadala mamička jedného aktivistu o pomoc.

Príbeh je to jednoduchý, mladík ani nie dvadsať ročný v honbe za slobodou si „dovolil“ prostredníctvom plagátov a internetu organizovať stretnutia, kde sa mladí ľudia dohadovali na akciách proti korporáciám. Hľadali hlavne dôkazy a prešľapy veľkých spoločností, ktoré verejne uverejňovali samozrejme so svojím komentárom. Tieto ich „prečiny“ boli dlhú dobu tolerované elitnou spoločnosťou, veď máme predsa možnosť na vyjadrenie svojho slobodného názoru, či sa to niekomu páči, alebo nie. Ale, čo sa nestalo? V jednom zverejnení informácií prevládol subjektívny názor nad realitou a skončil uvedený mladík so žalobou na krku.

Nebudem rozoberať o čo konkrétne išlo, poviem len toľko, že ani ja by som si osobne nedovolil niečo také verejne písať o nejakej korporácií, nakoľko viem veľmi dobre ako to dnes chodí. Očierniť niekoho nepodloženými dôkazmi, či len trošku prikrášlenými názormi v negatívnom zmysle slova môže značiť veľký problém, i keď v podstate podstata sa zakladá na pravde. Výsledkom tak vznikajú dlhé súdne spory, ktorých výsledok je založený na množstve peňazí a množstve kvalitných právnych kancelárií. Žiaľ, taká je dnešná doba, kto má viac peňazí, ten na súde vyhráva. Ale nič sa s tým naozaj nedá robiť! Možno v budúcnosti sa to zmení, ale až vtedy, keď si široká masa ľudí uvedomí, že sloboda nie je o tom, že večer pozerám slobodne hlúpu reality show a slobodne môžem behať po obchodoch utrácajúc tých pár ťažko zarobených peňazí.

Celý spor o ktorom píšem, však bol už vopred prehraný z môjho reálneho pohľadu. Rodičia chlapca si nemohli zaplatiť drahých právnikov a zastúpenie žalujúcej strany bolo postavené zo špičkových právnikov, ktorí si za jednu hodinu účtovali až 8 tisíc dolárov! Jednoducho korporácia žiadala náhradu za ujmu na povesti spoločnosti, ktorá vraj spôsobila pokles jej tržieb pár miliónov dolárov. V prípade dotiahnutia sporu do konca, by celá rodina prišla o svoj majetok, a chlapec by mal pokazený, či skôr zničený celý život a ani by si už nepípol. A to len preto, že sa nebál a chcel poukazovať na neprávosti, hnaný víziou lepšej a slobodnej spravodlivej budúcnosti.

Poviem to otvorene, nechcel som sa vôbec do toho montovať. Síce som na tom trošku lepšie ako bežní ľudia v našom štáte, myslím tým po materiálnej stránke i po stránke kontaktov, ale na druhej strane som v podstate nikto, v porovnaní s danou korporáciou. Možno mi to bude mať niekto za zlé, že som sebec a myslím len na seba i svoju rodinu, ale otázne je, či by to za to stálo, zničiť všetko na čom človek celý život pracoval, pre vopred prehraný spor, ktorý je o boji slobodného názoru a finančného molocha. Jednoducho už nemám to nadšenie mladosti, už viem, že rebelským skutkom nezmením svet k lepšiemu. To je v podstate jedno, odbočil som od témy.

Moja drahá manželka mi neustále opakovala, že nemám sa miešať do toho, budeme mať problémy a nepotrebuje skutočne, aby som dostal infarkt, veď už mám svoje roky. Tam si mám užívať dôchodkového odpočinku a nemontovať sa do iných problémov. Celé dni som zvažoval, čo robiť a nakoniec som sa rozhodol pomôcť! Teda jedného rána som sa zobudil s náladou ala „budem bojovať do posledného dychu za slobodu“, takže skôr išlo o akúsi zbrklosť rána, ako o reálny úsudok. Obtelefonoval som známych na vyšších postoch i kamarátov podnikateľov, poprosil som ich o pomoc a nezabudol som dodať, že peniaze nie sú problém. Na moje ponačudovanie, brali to skôr ako môj nejaký „zábavný“ výstrelok, ale sľúbili pomoc, že poznajú pár ľudí, že im zavolajú.




Nuž a tak sa telefonovalo, vybavovalo, riešilo. Dnes, keď si dám ruku na srdce, musím si úprimne povedať, že keby som nemal vtedy známych, ktorí majú známych, nič sa nevyrieši. Iba by som prišiel o peniaze, možno aj o zákazky a narobil si problémy. Bolo v tom aj kúsok šťastia, niekto známy známeho poznal spolumajiteľa korporácie, taká je pravda. Viete, ak tí, čo majú peniaze sa nahnevajú, tak sa postarajú o to, aby tí menší doslovne padli na „hubu“. To je realita dnešnej doby, len sa o tom nikde nehovorí. Avšak skončilo to relatívne dobre - korporácia nakoniec stiahla žalobu, pod podmienkou, že chlapec prestane so svojim tiahnutím, proti nim. Musel byť umlčaný. Ale na druhej strane nepokazil si život, lebo ak by prehral súd a ten by určite prehral, tak by splácal celý život svoj finančný „umelo“ likvidačne vytvorený dlh..

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok