Niektorí konšpirační teoretici už desaťročia hovoria o skupinke bohatých ľudí ako o majiteľoch dolára, či majiteľoch sveta. Priznám sa, neveril som im nikdy. Ale až na staré kolená som začal chápať, čo tým mysleli. V podstate majú a vždy mali pravdu, svet totiž začínajú ovládať ľudia, ktorí majú obrovské množstvá majetku i peňazí a pritom nie sú vo vláde. Je to úplne rovnaké ako pred 500, či 2000 rokmi. Z kráľa sa stal majiteľ nadnárodných korporácií, jednotlivé panstvá sa premenili na štáty so svojimi správcami – vládou. Len bežný človek ostal bežným človekom, celý život musí robiť preto, aby sa mal jeho pán lepšie. Či skôr páni, veď odovzdáva časť svojej práce majiteľovi podniku a časť vláde. A za to, že poslušne vykonáva svoju prácu dostáva odmenu, môže predsa „slobodne“ žiť, dokonca a..

Stačí jeden kritický názor voči vysoko postavenej autorite a idylka demokratickej spoločnosti sa začne rozpadať aj u nás v Amerike. Priznám sa, sám som tomu neveril, že za verejné propagovanie názorov voči elite môže vzniknúť problém. Teda neveril som len dovtedy, pokiaľ ma nepožiadala mamička jedného aktivistu o pomoc. Príbeh je to jednoduchý, mladík ani nie dvadsať ročný v honbe za slobodou si „dovolil“ prostredníctvom plagátov a internetu organizovať stretnutia, kde sa mladí ľudia dohadovali na akciách proti korporáciám. Hľadali hlavne dôkazy a prešľapy veľkých spoločností, ktoré verejne uverejňovali samozrejme so svojím komentárom. Tieto ich „prečiny“ boli dlhú dobu tolerované elitnou spoločnosťou, veď máme predsa možnosť na vyjadrenie svojho slobodného názoru, či sa to niekomu páči..

Energetická certifikácia budov a pripravovaná regulácia farebnosti budov sú dva zásadne prešľapy voči slobode a voči majetku jednotlivca! Sú to prešľapy plné neslobody a diktatúry režimu. Postupné zotročenie obyvateľstva už nie je iba utópiou, postupne sa začína verejne prejavovať a ľudia podriadene len nad tým mávnu rukou. Preto nemávajte len tak rukami, nepodriaďujte sa diktatúre, veď za osobnú slobodu treba bojovať, inak sa stratí.. Vždy sa to začína rovnako, kúpite si pozemok na ktorom si chcete postaviť domček svojich snov. Máte svoju predstavu o tom z akých materiálov bude Váš dom postavený, ako bude fungovať, ako chcete riešiť vykurovanie a samozrejme viete aký rozpočet si môžete dovoliť. Avšak, aj keď Váš pozemok sa nenachádza v pamiatkovej zóne, môžete naraziť na komplik..

Vždy, keď sa v dnešnej dobe schvaľujú nové nie veľmi obľúbené zákony, začne sa vždy akási mediálna kauza. Náhoda? Ani nie. Pravdu povediac, nikdy som nevenoval tomu pozornosť, v minulosti to totiž nebol až taký jasný jav. Počas schvaľovacích procesov a počas prijímania nepopulárnych opatrení sa pred tridsiatimi rokmi o ničom inom nepísalo a nehovorilo, ako o týchto opatreniach. Spoločnosť bola nimi doslovne nasýtená a kompetentným osobám neostávalo nič iné, iba čeliť negatívnej vášni spoločnosti. Veľa krát práve spoločnosť dokázala vyvinúť taký tlak, že tvorcovia opatrení museli nakoniec trošku upraviť svoje nápady. Keď sa pozrieme do minulosti na vývoj prístupu k zákonom a k informovaní spoločnosti o nich, zistíme, že sa všetko zmenilo. Denne sa totiž na ľudí hrnie množstvo správ a in..

Vždy, keď sa niekde objaví to čarovné slovo multikulturalizmus, nájde sa množstvo odporcov i zástancov tejto myšlienkovej kultúrnej ideológie. Multikulturalizmus stavia na predpoklade, že dokážu spolu nažívať ľudia rôznej viery, národnosti a názorovej rozmanitosti. V podstate s vývojom spoločenského systému a otvorením hraníc dochádza k sťahovaniu ľudí z rôznych krajín za prácou, či lepším životom, takže multikulturalizmus nastáva doslovne celosvetovo. Napríklad Amerika je takým príkladom akéhosi multikulturalizmu, žijú tu spolu rôzne národnosti a rôznorodé skupiny priam z celého sveta. Viem veľmi dobre, že nie je toto spolunažívanie úplne ideálne, i keď sa často o tom nehovorí. Táto téma sa nie veľmi často otvára, už len samotné vyjadrenie názoru je veľa krát brané ako rasizmus, či ex..