Stačí sa pozrieť do veľkých miest, napríklad do takej Bratislavy a zistíte, že ľudia na Slovensku sa nemajú až tak zle z celkového hľadiska. Rodiny majú dve autá, nosia značkové oblečenie, o víkendoch vykupujú nákupné centrá a chodievajú na dovolenky, či bežne na zábavy. I keď podiel spokojných a nespokojných ľudí nie je zanedbateľný, nedá sa v najbližšej dobe očakávať, že by sa ľudia vzbúrili proti systému. Ľudia sa začnú búriť, až keď väčšina národa nebude mať peniaze ani na jedlo, až potom. Je dobré si dať veci na pravú mieru. Úvod je trošku prehnaný, uznávam. Faktom ostáva ale to, že napriek kríze stále vo veľkých mestách ľudia majú peniaze na relatívne slušný život. Každopádne žije sa skromnejšie, ale nie je to stále hranica chudoby s ktorou sa dá stretnúť v odľahlejších častiach S..
Ako sa hovorí môj dom - môj hrad a môj pozemok – štát v štáte! Dnes zájdem trošku ďalej vo svojich úvahách o slobode jednotlivca. V poslednej dobe sa totiž stále viac hovorí nelegálnych stavbách, o ich povinnom odstránení. Nejdem hovoriť o stavbách bez povolenia na cudzom pozemku, tam nie je o čom písať, tam ide skutočne o nelegálnu stavbu. Takú treba odstrániť hneď. Do tejto skupiny sa dá ešte zaradiť prestavba na historickom objekte, ak je niečo chránené zákonom a má historickú hodnotu je dobré to zachovať. Zamysleli ste sa niekedy ale nad tým, že keď si na svojom vlastnom pozemku postavíte malý domček, bez povolení štátu, tak tiež ide o nelegálnu stavbu? Zdá sa Vám to morálne a správne? Zdá sa Vám správne aby štát diktoval, čo si môžete postaviť na vlastnom pozemku? Aby Vám stave..
V reakciách na články sa stretávam s paradoxom. Množstvo ľudí reaguje na články, ktoré majú iný pohľad na cirkev a vieru zvláštnym spôsobom. Vraj v Amerike sú ľudia k sebe tolerantní, neosočujú sa v oblasti viery. Rovnako sú komentáre, kde poukazujú na to, že vraj v Amerike nie je rasizmus a nenávisť medzi rozličnými kultúrami a menšinami. Nie je to úplne pravda, ono to funguje úplne inak. Ako občan USA viem veľmi dobre ako je to v skutočnosti. V Amerike vládne určitý druh multikultúry, vo veľkých mestách žijú spolu rôzne rasy a národnosti. Ľudia si spolu zvykli žiť i nažívať a na farby pleti vôbec nezáleží, nikto to navonok nevníma. V menších mestách je to už iné, samozrejme. Malý príklad, keď dvadsať rokov chodíte do rovnakej kaviarne na raňajky, a obsluhuje Vás černoch Andreas, nevn..
Ako riešiť situáciu s neprispôsobivými občanmi, napríklad s Rómami o tom bude tento krátky príspevok. Na problém stačí len poukázať nekompromisne kompetentným osobám. Naozaj sa to dá. Pozrite sa, mali sme podobný problém s neprispôsobivými občanmi - bezdomovcami. „Aký krásny pozemok, záhrada stojí uprostred dediny, a ten opustený dom. Nikto tam nebýva, o záhradu sa tam nechodia často starať. Nasťahujem sa tam, buď budem bývať v dome, alebo si tam niečo pristavím, veď dosky sa ľahko nakradnú. Úrady ma budú rešpektovať, lebo inak ich udám za poškodzovania svojich práv, alebo za rasizmus!“ To je zmýšľanie neprispôsobivého občana, nemusí to byť len Róm, ale môže to byť hocikto. Ak by som to tvrdil len o Rómoch, klamal by som, veď sú medzi nimi aj dobrí ľudia. Článok je zameraný na ľudí..
Stretol som cez zimu v obchode bezdomovca. Otrhaný, neumytý, mierne zapáchajúci. Veď to poznáte. Prišiel k pokladni a povedal predavačovi: „Nezľakni sa prosím, došiel som ťa prepadnúť, ale to len na oko, nechcem nič ukradnúť, chcem aby si zavolal políciu. Zima je.“ Predavač, rovnako ako aj ja pozeral na bezdomovca ako kečup z hamburgeru, vedel čo mu má povedať a ako sa zachovať. Predavač mu nesmelo povedal, či si nechce sám zavolať políciu a pritom v rukách pod pokladňou už držal brokovnicu. Bezdomovec ustúpil do dva kroky dozadu a zdvihol ruky. „Nestrieľajte, ja nie som naozajstný zlodej, ja nikomu neublížim, je zima, nemám kde bývať, hladný som. Prežiť zimu vo väzení nie je zlá vec!“ Pozreli sme sa s predavačom vzájomne na seba. Bola to jedinečná chvíľa, nakoniec som nazbieral odvah..