V mediách sa môžete stretnúť s tým, že ukazujú chudobu. Chudobu, ktorá je aj v našej spoločnosti. Biedny prisťahovalci z 3tých krajín, Mexičania a podobne. Na Slovensku je to rómske etnikum, ktorých hovorovo voláte „cigáni“. Sú to veľa krát slušní ľudia, ktorí žijú v biede preto, lebo ich spoločnosť utláča a diskriminuje. Oberá ich o možnosť dostať sa k dobre platenej práci, ktorá by zvýšila ich životnú úroveň. Stále vládne určitá dávka rasizmu v spoločnosti. To sú oficiálne vyjadrenia na tento problém. Bolo mi povedané, že napriek demokracií na Slovensku, je trestné hovoriť o etnikách v zlom svetle. Tak sa budem snažiť byť diplomatický i pravdivý! V každom etniku sú dobrí aj zlí ľudia. Pracovití aj leniví. Ale v tmavších etnikách sa veľmi často vyskytuje zvláštna vec. Ako keby sa i..

Vždy, keď sa v dnešnej dobe schvaľujú nové nie veľmi obľúbené zákony, začne sa vždy akási mediálna kauza. Náhoda? Ani nie. Pravdu povediac, nikdy som nevenoval tomu pozornosť, v minulosti to totiž nebol až taký jasný jav. Počas schvaľovacích procesov a počas prijímania nepopulárnych opatrení sa pred tridsiatimi rokmi o ničom inom nepísalo a nehovorilo, ako o týchto opatreniach. Spoločnosť bola nimi doslovne nasýtená a kompetentným osobám neostávalo nič iné, iba čeliť negatívnej vášni spoločnosti. Veľa krát práve spoločnosť dokázala vyvinúť taký tlak, že tvorcovia opatrení museli nakoniec trošku upraviť svoje nápady. Keď sa pozrieme do minulosti na vývoj prístupu k zákonom a k informovaní spoločnosti o nich, zistíme, že sa všetko zmenilo. Denne sa totiž na ľudí hrnie množstvo správ a in..

Stretol som cez zimu v obchode bezdomovca. Otrhaný, neumytý, mierne zapáchajúci. Veď to poznáte. Prišiel k pokladni a povedal predavačovi: „Nezľakni sa prosím, došiel som ťa prepadnúť, ale to len na oko, nechcem nič ukradnúť, chcem aby si zavolal políciu. Zima je.“ Predavač, rovnako ako aj ja pozeral na bezdomovca ako kečup z hamburgeru, vedel čo mu má povedať a ako sa zachovať. Predavač mu nesmelo povedal, či si nechce sám zavolať políciu a pritom v rukách pod pokladňou už držal brokovnicu. Bezdomovec ustúpil do dva kroky dozadu a zdvihol ruky. „Nestrieľajte, ja nie som naozajstný zlodej, ja nikomu neublížim, je zima, nemám kde bývať, hladný som. Prežiť zimu vo väzení nie je zlá vec!“ Pozreli sme sa s predavačom vzájomne na seba. Bola to jedinečná chvíľa, nakoniec som nazbieral odvah..

Pod pojmom neprispôsobivý občan sa zvyčajne vynorí v predstave bezdomovec, či človek žijúci životom, ktorý sa ani nedá nazvať inak ako necivilizovaný. Avšak neprispôsobivý občan môže byť kľudne hocikto, kto sa odmieta podvoliť konvenciám vlády a komerčnej spoločnosti - názorovo obmedzeného stáda žijúceho v ilúzií mediálno sociálneho otroctva. Neprispôsobivý je nakoniec aj ten, kto sa odmieta prispôsobiť tomu, čo väčšina berie ako jedinú vhodnú cestu života a myslenia. Hovoríme vtedy o názorovom neprispôsobení. Zo životnej skúsenosti mnohých veľmi dobre viem, že najideálnejšie je žiť život davu a nepokúšať sa vyjadrovať k nespravodlivosti, či dokonca sa pokúšať niečo proti nespravodlivosti robiť. Je to totiž istá záhuba, v spoločenskom aj ekonomickom duchu. Poznám ľudí, ktorí sa rozho..

Mám trošku našetrených a zarobených peňazí. Vidím, že nie každý sa má tak dobre ako ja, preto chcem občas pomôcť aj tým, ktorí sú na tom horšie ako ja. To nie len ľudom, ale aj zvieratám. Minule sme s manželkou videli zvieratá v útulku /v televízií/. Riaditeľka útulku hovorila o tom koľko je tam opustených zvieratiek, ako ľudia ich vyhadzujú na ulicu. Ako nemajú v útulku dostatok kvalitnej stravy a peňazí. Občas si nejaké zvieratko aj sami adoptujeme. Ich osud mi nie je úplne ľahostajný. Rozhodol som sa útulku pomôcť. S manželkou sme zobrali auto, stavili sa v obchode a nakúpili sme kvalitné, drahé granule pre psov. Nebolo ich veru málo, plný kufor SUVka. Prihodili sme aj za krabicu hračiek pre psíkov. Peniaze sme nosiť psíkom nechceli, myslím, že im veľmi nechutia. Prvý šok som zaž..