Toto nie je už žart. Európska komisia prijala nariadenie, že štáty v Európskej únií majú do konca roku 2014 zapracovať zavedenie systému eCall. Každé nové predané vozidlo po tomto roku bude povinne obsahovať malý vysielač, niečo ako mobil, ktorý slúži na privolanie pomoci v prípade dopravnej nehody. Pomoc si bude možné manuálne - stlačením tlačítka, alebo automaticky. Na jednej strane si poviete, že na tom nie je nič zlé, dokonca môže ísť o prospešnú vec. Ale predstavte si, že máte v aute zariadenie, ktoré keď zistí, že sa stala dopravná nehoda, jednoducho ste nabúrali tak automaticky zavolá linku 112. To nie je všetko, zároveň odošle informáciu o pozícií vozidla, počet ľudí vo vozidle, podľa zapnutých pásov a typ vozila. Dokonca dokáže toto zariadenie po nehode nadviazať hlasové spoj..

Možno ste už počuli slovné spojenie nový svetový poriadok, alebo nový svetový rád. Množstvo ľudí má v tom trošku chaos, nevie presne povedať, čo to v skutočnosti označuje. Dá sa totiž na to pozrieť z dvoch strán. Zo strany politického významu a zo strany konšpiračnej teórie. Ak politik nejakého štátu hovorí o novom svetovom poriadku, myslí tým označenie nového smerovania dejín spoločnosti, v ktorom prichádza zmena v spoločnosti z pohľadu politického myslenia a celkového pohľadu na svet. Pod rovnakým označením – nový svetový rád, či poriadok sa skrýva aj konšpiračná teória, ktorá hovorí o tom, že úzka skupina ľudí ovláda svet. Takže pár super bohatých medzinárodných elít zasahuje do politiky, a celého finančného systému. Keď sa však pozrieme na ta to z oboch strán, ten názov dvoch r..

Vo svojich článkoch často spomínam, že moja rodina emigrovala v päťdesiatych rokoch do Ameriky. Bol som ešte mladý chlapec, veľa si z toho už dnes nepamätám. Vždy však bolo pre mňa záhadou, že aj keď sme dlhé roky žili už v Amerike, rodičia nezabudli na Slovensko. Snažili sa podporovať rôzne nadácie na podporu Československých disidentov. Viem, že dokonca bola zbierka na podporu Charty77, do ktorej prispela aj naša rodina. Môj otec bol človekom dvoch tvárí, na jednej strane mal chuť pomáhať, na druhej strane strašne nadával na systém. Napríklad dodnes neviem, aký mal názor na Václava Havla. Vždy keď bolo vyslovené toto meno, začal zúriť a frflať. Viete, otec zomrel v roku 1993, takže ešte stihol zažiť zmenu režimu v Československu. Posledné mesiace jeho života sa zvýšila jeho averz..

Vždy, keď sa stretnem s človekom z bývalého Československa, bavíme sa aj o nežnej revolúcií. Mladí ľudia a podnikatelia väčšinou velebia nový demokratický systém, ale starší, ktorí zažili aj komunizmus nemajú až taký pozitívny pohľad na kapitalizmus. Prečo je to tak, kladiem si často otázku. Za komunizmu sa mali aj tí chudobní relatívne dobre. Mali prácu, trošku peňazí a na ulici nikto bývať neostal. Jednoducho štát sa postaral o každého. Keď nebolo dostatok práce, tak sa nejaká vymyslela. Každý podnik mal množstvo referentov, asistentov, robotníkov a ich úlohou bolo plniť niekedy aj vymyslenú činnosť. Nikto však sa nestresoval, po odchode z práce sa každý jeden prepol do režimu „mám voľno“. Bol čas na rodinu, krčmu, aj zábavu. Ľudia sa častejšie navštevovali, rodiny mali k sebe bližši..

Politik je zvláštny tvor. Cicavec! Doslovne. Zástupca ľudu, tvor ktorého prácou je prijímať zodpovedné rozhodnutia pre dobro ľudí, ktorí ho zvolili. Z vonku milý z vnútra skazený. Skazený chuťou hrabať a vládnuť. Aj hrable hrabú, vždy smerom k sebe. Takže už máme dve pomenovania politikov. Cicavec a hrable. Označenie cicavec môže mať viac vysvetlení. Nemusí to byť len vedecký termín pre označenie druhu, môže to byť napríklad aj taký komár, ktorý cicia krv. Politik môže cicať v prenesenom slova zmysle peniaze, rovnako môže hrabať peniaze. A to nie len pre seba, musí hrabať aj pre iných, pre svojich sponzorov. Lenže veľa politikov okrem cicania peňazí, zvykne cicať aj krv, svojim voličom a občanom. Pri každom politikovi je dobré si hneď na začiatku pozrieť, koľko peňazí dostal v predvoleb..