Patrím k ľudom, ktorím by v skutku nevadilo, ak by sa zrušili Vianočné sviatky. Nemám k nim totiž žiadne puto, nič mi nehovoria. Asi je to tým, že neverím na žiadnych imaginárnych kamarátov tam hore a navyše považujem Ježiša len za obyčajného človeka - revolucionára danej doby. Avšak musím sa priznať, prijímanie a dávanie darčekov na Vianoce v okruhu najbližších má svoje čaro. Tie rozžiarené oči vnúčat, keď sa prehŕňajú v množstve darčekov sú neopakovateľné. Ešte ako dieťa si spomínam, že vždy na Slovensku cez Vianoce sa stretla celá rodina, spoločne sa navečeralo, rozdávali sa darčeky a hralo sa na harmonike počas hrania kariet. Starý otec mi každý rok vyrobil traktar – samochodné autíčko z drevenej rolky na nite, gumičky a klinca. Do kostola sme nechodili, viera sa u nás jednoducho n..

Možno to niekomu bude znieť ako rozprávkový nadpis, ale nie je to tak úplne nezmyselné tvrdenie. Spotrebné dane, dane s pridanej hodnoty, dane z platu, dane z nehnuteľností sa dajú zrušiť veľmi jednoducho. A pritom štát môže ďalej fungovať a občania sa budú mať oveľa lepšie. Stačí na to málo, stačí len aby všetky strategické podniky a banky vlastnil štát. Naozaj, nič iné nie je potrebné. Už vidím ako sa ekonómovia chytajú za hlavu, čo to zas píšem za nezmysli! Veď bez daní štát nemôže existovať! Ja si myslím, že môže a nie som sám.. Veď zoberme si taký celkový zisk bánk, poisťovní, energetických spoločností, vodárenského priemyslu a ťažkého strojárskeho priemyslu. Prípadne zisk z alkoholu, tabaku, či farmácie. Nehovorím teraz len tak z brucha. V Texaskej štátnej univerzite bolo pr..

„To je neskutočné, takí dubáci plesniví!“ hovorím vždy, keď počujem ako sa snaží vláda zvýšiť dane pre milionárov. Nehovorím to však preto, že by som s tým nesúhlasil, hovorím to pretože občas aj používam rozum. Viete človek nemusí byť ani ekonóm, či podnikateľ aby nevedel, ako to chodí s platením daní. Skoro každý súkromný podnikateľ, či už je to remeselník, malá firma, alebo nadnárodná korporácia nechce platiť dane štátu. Veď prečo by aj mali platiť dane, ved ako sa štát pričinil k tomu, že sa im darí zarábať peniaze? Nijako! Nuž práve preto sa každý jeden snaží platiť, čo najmenej štátu. Remeselník si do účtovníctva sem tam prihodí blok z pokladne, ktorý mu priniesol kamarát, väčšie firmy si medzi sebou fakturujú neexistujúce tovary a najväčšie spoločnosti siahajú po možnostiach daňov..

Často som sa stretával s obchodnými plánmi mladých ľudí, ktorí práve ukončili ekonomickú školu, či obdobný ekvivalent. Svojho času som totiž chodil aj prednášať na školu, kde som ponúkal iný pohľad na podnikanie a svet peňazí. Vždy to bolo o tom istom, mladý človek plný elánu má pocit, že vďaka usilovnej práci i skvelému nápadu dobije svet a stane sa skutočne bohatý. Keď takému začínajúcemu podnikateľovi poviem, že nech sa radšej drží pri zemi, lebo zarobiť naozaj veľa peňazí sa väčšinou skoro nikomu nepodarí, ešte sa na mňa aj nahnevá. Začne spomínať ihneď mnohých ľudí, ktorým sa to podarilo. Odpovedám v zásade otázkou: „Prečo si myslíš, že práve ty budeš jeden z tých 1000 úspešných z miliardy ostatných neúspešných?“ A vždy sa mi dostane tá istá odpoveď, že on má prevratný nápad, priam ho..

Občas mám rôzne chute na jedlá, ktoré poznám z detstva. Dobré bryndzové halušky, kus zatočeného údeného syra, či slovenský chlieb bez sladkých príchutí. Dlhé roky nebolo možné nič podobné zohnať, avšak poslednú dobu sa nájdu aj dovozcovia, ktorí voľajakým záhadným spôsobom dovezú Slovenské špeciality aj do Ameriky. Dokonca sa dá stretnúť aj s reštauráciu v ktorej kuchár zo Slovenska pripravuje tradičnú kuchyňu. Keď sa nám narodilo druhé vnúča, rozhodol som sa spraviť posedenie pre okruh rodiny a známych tak, aby zažili niečo, čo ešte nezažili. Posedenie, kde by sa stôl prehýbal pod množstvom tradičných Slovenských jedál. Poviem Vám, veru nebola to jednoduchá úloha. Na niektoré potraviny bolo potrebné čakať, iné sa nemohli k nám ani dovážať. Napríklad také makové slíže, koláče. Nakoniec..