Pod pojmom neprispôsobivý občan sa zvyčajne vynorí v predstave bezdomovec, či človek žijúci životom, ktorý sa ani nedá nazvať inak ako necivilizovaný. Avšak neprispôsobivý občan môže byť kľudne hocikto, kto sa odmieta podvoliť konvenciám vlády a komerčnej spoločnosti - názorovo obmedzeného stáda žijúceho v ilúzií mediálno sociálneho otroctva. Neprispôsobivý je nakoniec aj ten, kto sa odmieta prispôsobiť tomu, čo väčšina berie ako jedinú vhodnú cestu života a myslenia. Hovoríme vtedy o názorovom neprispôsobení. Zo životnej skúsenosti mnohých veľmi dobre viem, že najideálnejšie je žiť život davu a nepokúšať sa vyjadrovať k nespravodlivosti, či dokonca sa pokúšať niečo proti nespravodlivosti robiť. Je to totiž istá záhuba, v spoločenskom aj ekonomickom duchu. Poznám ľudí, ktorí sa rozho..

„Chceme absolútnu demokraciu, chceme rozhodovať o nás!“ Vždy, keď počujem tieto slová z úst rozvášneného davu, ktorý sa skladá s rôznych ľudí, smerov a názorov prebehne mi mráz po chrbte. Veď títo dobrí ľudia ani poriadne nevedia, čo je to tá absolútna demokracia. Volajú to slovné spojenie a pritom chcú akúsi pozitívnu zmenu svojich životov, chcú sa mať lepšie, slobodnejšie, žiť bez zbytočných byrokratických obmedzení a štátnej šikany. Absolútna demokracia je systém, kde väčšina rozhoduje o tom, čo je správne a čo nie. Menšiny s iným názorom sa musia jednoducho podriadiť väčšine, či sa im to páči, alebo nepáči. A samozrejme záleží od väčšiny, či ľudia s odlišným pohľadom na život a svet, získajú možnosť žiť si svoj život tak, ako by chceli. Keď niekomu poviem, že demokracia je v podst..

V západnom svete modernizácia prináša rôzne vylepšenia ako napríklad bezhotovostné bankovníctvo. Na prvý pohľad má to bez rozporu množstvo výhod, ktoré ocenia mnohí z nás. Nejde len o bezpečnosť peňazí, hlavne ide o určitý komfort s ich manipuláciu i platením. Málokto si však uvedomuje, že stále rastie tlak na využívanie bezhotovostných platieb a bankových operácií. Žiaľ ľudia v tejto oblasti príliš nerozmýšľajú, neuvedomujú si, že všetko smeruje k tomu aby časom klasická hotovosť tak povediac zanikla. Teda aspoň v západnom svete. Poviete si, veď to nevadí, uľahčí to život, ale neuvedomujete si, čo to skutočne prináša. Akési finančné otroctvo! Áno, otroctvo. Dobre čítate. Nejde len o komplexnú kontrolu štátu a vlády nad finančnými tokmi medzi obyvateľstvom, ide tam aj o niečo iné. Je to..

Pár rokov po revolúcií som navštívil Československo, teda po novom Česko a Slovensko. Dodnes nerozumiem prečo prišlo k rozdeleniu týchto dvoch národov, vždy mali Česi a Slováci k sebe tak blízko. Aj keď, no čo si budeme hovoriť, mentalita bola vždy trošku rozdielna, Česi sa vždy vedeli postaviť proti neprávostiam a Slováci zas robili to, čo im bolo povedané. Avšak jednu aj druhú krajinu v dnešných dňoch spája to isté, veľké zmeny. Musím sa priznať, bol som trošku sklamaný, tie porevolučné zmeny nepriniesli až tak veľa dobrého. To, čo bolo charakteristické pre Československo – milí, ochotní ľudia, ktorí pozdravili i prihovorili sa, aj keď Vás nepoznali, ktorí otvorili dvere, keď videli, že niekto ide za nimi, tí ľudia vždy usmiatí bez stresu a zhonu sa niekam jednoducho vytratili. Totiž..

Často sa zameriavam na krízu v posledných rokoch. Ekonomiky upadajú stále viac, a keď sa občas objavia pozitívnejšie čísla, vždy za tým stojí len nejaký väčší peňažný stimul od vlády. Finančné skupiny, ktoré celé roky zhrabávali majetky a okrádali štát teraz svoje obrovské majetky využívajú na skupovanie ďalších firiem a majetku. Veď práve počas krízy všetko upadá a stráca na hodnote, vtedy tí, čo majú peniaze môžu lacno kúpiť a neskôr honosne zveľadiť. Niekedy mám sám pocit, či ku kríze nepomohli trošku aj veľké korporácie v spojení s bankami. Viem, je to príliš odvážne tvrdenie. Avšak spomínam si ako na vrchole realitnej bubliny u nás v štátoch mi spolumajiteľ jednej banky, ktorého častejšie spomínam, hovoril, že aj keď sa začne diať čokoľvek, tak nemusím mať obavy. Banky nepadnú a j..