Niekedy sa musím veľmi premáhať, aby som sa nezačal smiať, keď mi niekto hovorí o tom, že občania si sami môžu za politickú situáciu a za rozkrádanie majetku štátu. Vraj majú len to, čo si zvolili! Ak si myslíte to isté, poviem Vám, že ste na veľkom omyle. Obyčajný radový občan je len komár bojujúci proti slonovi - politikovi. Aj keď sa z komárov spraví celé stádo komárov, stále bojujú len proti slonovi. I keď slona neskutočne budú otravovať, nikdy ho nepremôžu. Má totiž hrubú kožu, ktorá ho ochráni vždy voči komárom!!! Chápete kam týmto mierim? Nechcem byť negatívny, ale je to tak. Vládnu nám stále slony! Len sa menia medzi sebou. Občan je len bezmocný komár. Že ľudia si volia svojich politikov? Nie, nie volia si len ľudí, ktorí im boli ponúknutí. Volia si ľudí majú toľko peňazí aby ..

Jednoducho nepomôžem si, vždy keď vidím na ulici dvoch ľudí rovnakého pohlavia, ako si prejavujú vzájomnú náklonnosť horúcimi bozkami dostávam zvláštny pocit. Možno i trošku zhnusenia. Zdá sa mi to hnusné, priznám sa otvorene. Na druhej strane som za práva homosexuálov i za registrované partnerstvá. Nechcem nikomu totiž odopierať právo na život a šťastie... V tomto pohľade si občas myslím, že som schizofrenik. Vnútorné pocity odporujú zdravému rozumu. Jedna časť liberálneho ja plnohodnotne sa zastáva práv homosexuálov, uvedomuje si, že sú jednoducho iní, ale to neznamená, že sú zlí ľudia. Niekoho vzrušuje hladkanie stromov, túlenie sa ku koze, či pár rán bičom po zadku a niekoho rovnaké pohlavie. Je to každého osobná vec. Nikto nemá právo chcieť aby sa človek zmenil, len preto, že väčši..

Dnešný článok je divný. Niekedy si sadnem plný elánu, píšem až sa mi občas skrížia písmenká na písacom stroji, ale keď ho dopíšem a prečítam – zistím, že to jednoducho nie je to ono. Článok písaný na písacom stroji sa veľmi prepisovať nedá, tak ho len založím do stola a nechám tak. Spolieham sa na to, že jedného dňa ho opäť vyberiem a prepíšem. Nikdy som ešte žiadny článok neprepísal, aj keď som začal používať na písanie počítač – pokazil sa mi totiž môj písací stroj po starom otcovi. Tak aj tento článok je zo starších „ťuk-ťuk“ podkladov, bez úpravy. Nie je to ono, ale možno si nájde niekto, koho poteší.. Môj otec nerád spomínal na detstvo, nebolo to však kvôli obdobiu dvoch vojen. O tých dokázal hovoriť celé hodiny. Keď prišla téma na náboženstvo, vždy mu vystúpila žila na čele a ost..

Možno to niekomu bude znieť ako rozprávkový nadpis, ale nie je to tak úplne nezmyselné tvrdenie. Spotrebné dane, dane s pridanej hodnoty, dane z platu, dane z nehnuteľností sa dajú zrušiť veľmi jednoducho. A pritom štát môže ďalej fungovať a občania sa budú mať oveľa lepšie. Stačí na to málo, stačí len aby všetky strategické podniky a banky vlastnil štát. Naozaj, nič iné nie je potrebné. Už vidím ako sa ekonómovia chytajú za hlavu, čo to zas píšem za nezmysli! Veď bez daní štát nemôže existovať! Ja si myslím, že môže a nie som sám.. Veď zoberme si taký celkový zisk bánk, poisťovní, energetických spoločností, vodárenského priemyslu a ťažkého strojárskeho priemyslu. Prípadne zisk z alkoholu, tabaku, či farmácie. Nehovorím teraz len tak z brucha. V Texaskej štátnej univerzite bolo pr..

Nie pozor. Ja nie som bohatý človek, a už vôbec nie miliardár. Ja som len človek, ktorý sa nemusí starať, kde zoberie peniaze na zaplatenie účtov, bez toho aby som pracoval. Som priam obyčajný človek strednej vrstvy, ktorý má pekný dom, venuje sa len tomu, čo ho baví, má vlastnú zoo a auto ktoré sa mu páči. A samozrejme môžem si kúpiť z bežných vecí v obchode to čo potrebujem bez ohľadu na cenu. Hovoríte si niekedy, že to si nekúpim, lebo je to drahé? Samozrejme. Ak je cena prehnaná a viem, že obchodník má predražený tovar, jednoducho nekúpim. Rovnako keď je v obchode niečo príliš drahé, len potočím hlavou a idem preč. Nebudem predsa míňať ťažko zarobené peniaze na to, aby sa mal nejaký nenažraný obchodník ešte lepšie. Ale funguje to aj opačne. Keď vidím, že je niekde výpre..