Jedna zlatá múdrosť vraví, že dom väčšinou kupujú si ľudia vtedy, keď ho potrebujú a nie vtedy keď sú lacné. Nehnuteľnosť sa dá kupovať hocikedy, či je kríza, alebo nie je. Hlavnou otázkou je ako výhodne. Nenechajte sa obalamutiť realitnými maklérmi, že teraz je tá správna doba na kúpu. Hneď Vám budú núkať množstvo ponúk, aby na Vás zarobili. Všetko chce svoj čas. Lacno a výhodne sa dá kúpiť nehnuteľnosť hoci kedy, a to aj v dobe ak ceny nehnuteľností dosahujú maximá. Treba len hľadať ponuky a uplatňovať jedno pravidlo. Pozrite si, koľko stoja nehnuteľnosti za posledných 20 rokov v danej lokalite. Spriemerujte si výslednú priemernú cenu za celé obdobie. To je Váš základný údaj. Ak je ponúkaná nehnuteľnosť v nižšej cene ako priemerná hodnota za celé obdobie, je to dobré znamenie. Zjednajte..

Aj také názory sa v poslednej dobe často vyskytujú. Nehovoria ich paradoxne majitelia firiem a súkromných spoločností, ale odborníci na ekonómiu. Ďalej zvyknú dodať, že ak štát na seba preberá zodpovednosť a obmedzuje možnosti podnikania, vlastne tým pádom zabíja rozvoj a hospodársky rast. Čím viac je obmedzení, tým sa viac znižuje chuť spoločností sa púšťať do nových projektov, ktoré by priniesli prácu ľudom, a dane štátu. Vraj rastúce zasahovanie a regulácia štátu má na svedomí zníženie hospodárskeho rastu. Len zdravé podnikateľské prostredie a konkurencia dokážu ozdraviť celé hospodárstvo.. Nejako sa mi to osobne nepozdáva, čudujem sa odborníkom, že zastávajú podobné teórie i názory. Ako teória je to pekná, uveriteľná. Má to ale jeden malý háčik. Páni ekonómovia a odborníci vychádz..

„To je neskutočné, takí dubáci plesniví!“ hovorím vždy, keď počujem ako sa snaží vláda zvýšiť dane pre milionárov. Nehovorím to však preto, že by som s tým nesúhlasil, hovorím to pretože občas aj používam rozum. Viete človek nemusí byť ani ekonóm, či podnikateľ aby nevedel, ako to chodí s platením daní. Skoro každý súkromný podnikateľ, či už je to remeselník, malá firma, alebo nadnárodná korporácia nechce platiť dane štátu. Veď prečo by aj mali platiť dane, ved ako sa štát pričinil k tomu, že sa im darí zarábať peniaze? Nijako! Nuž práve preto sa každý jeden snaží platiť, čo najmenej štátu. Remeselník si do účtovníctva sem tam prihodí blok z pokladne, ktorý mu priniesol kamarát, väčšie firmy si medzi sebou fakturujú neexistujúce tovary a najväčšie spoločnosti siahajú po možnostiach daňov..

Pred pár dnami sme boli s manželkou na návšteve u jej sestry v New Yorku. V tomto otrasnom meste sme neboli už hádam osem rokov. Nie je to zlé mesto, len je na môj vkus strašne preplnené a všetko tam prebieha strašne rýchlo. Necítim sa tam vo svojej koži, prednosť dávam kľudnejším lokalitám - zaspatým mestečkám. Samozrejme neodolal som pokušeniu a vyšiel som si na prechádzku mestom. Prešľapujem si pomaly z nohy na nohu, dýcham smog, obzerám sa okolo ako Japonský turista a v ústach mi horí moja fajka. Bez nej deň nie je dňom, sprevádza ma mojim životom už 43 rokov. Dostal som ju od manželky ešte v dobách randenia, má už čo to za sebou. Ale stále slúži i keď už viac krát musela podstúpiť opravu. Som silný fajčiar, tabak milujem, ale na druhej strane som veľmi ústretový k svojmu prostre..

Stačí sa pozrieť do histórie. Bol zemepán, kráľ, správca majetku. Všetci mali množstvo majetku a ešte aj dnes ich pra pra pra vnuci z nich istú časť majú. Alebo rodinné podniky, zakladatelia značiek, manufaktúr, bánk, automobilových výrobní. Deti zdedili časť firiem i majetku a pokračujú na základoch ich predkov. Takže bude na tom časť pravdy, že veľké peniaze ostávajú u tej istej rodovej línií. To je spojené aj s tým, že niektoré národnosti i rody majú odjakživa schopnosť zarobiť peniaze a to žiaľ aj niekedy na úkor ostatných ľudí. Ale keby sme sa na to pozreli globálne a hĺbkovo, tak zarábanie peňazí je len proces, ako zarobiť na niekom inom peniaze. Ak by sa svet zmenil, a všetko by stálo len toľko ako stojí len výrobný proces, všetko by sa predávalo a kupovalo za výrobné ceny, nikto by..