"Tatino, potrebujem 5 Eur do školy!" ozvalo sa s detskej izby. Zase peniaze, povzdychol som si a začal som si spomínať na množstvo nezaplatených faktúr za tento mesiac. Odkedy sme kúpili na hypotéku starší dom išlo to s mojou rodinou tak povediac dole vodou. Nestíhali sme splácať dom a zároveň financovať chod domácnosti tak, aby sa deti mali dobre. Iste to poznáte, dieťa ráno si odmietne obliecť tričko, lebo nie je značkové, veď vraj všetky deti majú iba značkové oblečenie. Neviem, kde na to iní rodičia berú peniaze. Teda viem, ale nerád si na to spomínam, nie som ten typ človeka, ktorý by zapredal svoju čestnosť len za účelom byť bohatý. Otvoril som peňaženku, vybral z nej poslednú bankovku a položil ju na stôl. Dnes zas nebudem mať obed, nevadí, hlavne nech deti sa majú dobre. Síce ..

Túto otázku mi položil jeden čitateľ prostredníctvom pošty. Nezabudol dodať určité vytknutie, prečo sa nevyjadrujem k politike (napríklad k pánovi premiérovi Ficovi) a ku kauze „gorila“. Z môjho pohľadu je stanovisko jednoznačné! Môžem písať iba o skutočnostiach, ktoré mám overené, či stal som sa ich súčasťou. Viete, musíte ma pochopiť, nie je správne si vytvárať čisto názor len z médií a tento skreslený názor na realitu prezentovať ako jedinú neomylnú pravdu! Je každému úplne jasné, že média už toho napísali, odvysielali skutočne veľa nepravdivého. Dokonca dovolím si tvrdiť, že žijeme v dobe mediálnych hier, kde sa z bezvýznamnej udalosti robí kauza roka a o skutočnej kauze sa nikto nič nedozvie. Ale za to môžu aj novinári a redaktori, ktorí v honbe za senzáciu dokážu neuveriteľne prek..

V priebehu posledných mesiacov nám prišlo opäť zopár otázok na autora väčšiny článkov pána Cohanima. Niektoré, tie najčastejšie otázky sme vybrali a zverejňujeme ich aj s odpoveďami na stránke. Dnes to budú témy ako sociálne dávky pre Rómov, drogová problematika, existencia Boha, možný koniec sveta, či postoj k politike na Slovensku. Otázka: Aký názor máte na politickú scénu na Slovensku? Ktorého politika uprednostňujete? Akej strane by ste dali svoj hlas? Zaujímate sa o kauzu Gorila, čo si o nej myslíte? Joj, pravdu povediac nemám žiadny názor ani obľúbeného politika na Slovensku, nakoľko tam nežijem a nemám ani známych v Slovenských politických kruhoch. Jednoducho do zákulisia nevidím a ťažko mi je utvoriť si názor len na základe toho, čo píšu noviny. Nedokážem ani poveda..

Pár rokov po revolúcií som navštívil Československo, teda po novom Česko a Slovensko. Dodnes nerozumiem prečo prišlo k rozdeleniu týchto dvoch národov, vždy mali Česi a Slováci k sebe tak blízko. Aj keď, no čo si budeme hovoriť, mentalita bola vždy trošku rozdielna, Česi sa vždy vedeli postaviť proti neprávostiam a Slováci zas robili to, čo im bolo povedané. Avšak jednu aj druhú krajinu v dnešných dňoch spája to isté, veľké zmeny. Musím sa priznať, bol som trošku sklamaný, tie porevolučné zmeny nepriniesli až tak veľa dobrého. To, čo bolo charakteristické pre Československo – milí, ochotní ľudia, ktorí pozdravili i prihovorili sa, aj keď Vás nepoznali, ktorí otvorili dvere, keď videli, že niekto ide za nimi, tí ľudia vždy usmiatí bez stresu a zhonu sa niekam jednoducho vytratili. Totiž..

Patrím k ľudom, ktorím by v skutku nevadilo, ak by sa zrušili Vianočné sviatky. Nemám k nim totiž žiadne puto, nič mi nehovoria. Asi je to tým, že neverím na žiadnych imaginárnych kamarátov tam hore a navyše považujem Ježiša len za obyčajného človeka - revolucionára danej doby. Avšak musím sa priznať, prijímanie a dávanie darčekov na Vianoce v okruhu najbližších má svoje čaro. Tie rozžiarené oči vnúčat, keď sa prehŕňajú v množstve darčekov sú neopakovateľné. Ešte ako dieťa si spomínam, že vždy na Slovensku cez Vianoce sa stretla celá rodina, spoločne sa navečeralo, rozdávali sa darčeky a hralo sa na harmonike počas hrania kariet. Starý otec mi každý rok vyrobil traktar – samochodné autíčko z drevenej rolky na nite, gumičky a klinca. Do kostola sme nechodili, viera sa u nás jednoducho n..