Od malička som vychovával svoje deti bez miešania vplyvu náboženstva do ich života. Snažil som sa logicky a zmyslovo vysvetliť ako funguje celý svet. Nevysvetliteľný a neviditeľný jav som nikdy neskrýval za nejaké entity, či Boha, vždy som hľadal odpoveď vo vede. Pravdu povediac, do určitého veku ich cirkevné dogmy vôbec netrápili. Až keď začali chodiť do školy, prišli aj prvé otázky. Dcéra sa pýtala, prečo mi nechodíme do kostola, keď jej kamarátky tam chodia chodia s rodičmi a rozprávajú sa tam o Bohovi a Kristovi. Vysvetlil som jej to rozumne, vysvetlil som jej, ak nejakí ľudia nedokážu reálne chápať život, tak veria rozprávkam, aby sa mali lepšie. Niektoré veci sa skutočne ťažko vysvetľujú deťom, musíte voliť správne slová a pochopiteľné myšlienky a deti Vám aj tak dokážu vždy položiť ..

Samozrejme. Viac krát. Začalo sa to v mojich 18 rokoch, keď som začínal končiť strednú školu. Pustil som sa do veľkého podnikania. Mal som našetrené nejaké peniaze (a nebolo ich málo), niečo som mal na vkladných knižkách. Obchodoval som s počítačmi, taká malá garážová neoficiálna firma, ktorá dokázala predať aj 20 počítačov za deň. Lacno som z veľkoobchodov a zo zahraničia nakúpil, niečo si nahodil a následne cez inzeráty popredal. Bol som s relatívne chudobnej rodiny, nemohli sme si veľa vecí dovoliť. Zrazu som mal neuveriteľné množstvo peňazí. Začal som ich vo veľkom míňať. Keď som išiel po ulici, zbadal som pekné dievča pred výkladom ako si pozerá super luxusné voňavky za 1000 dolárov. Oslovil som ju, či by nebola taká dobrá a nepomohla mi vybrať voňavku pre moju milú. Súhlasila, navybe..

Prečo ľudia míňajú čas a peniaze na zbytočnosti? To je otázka! Priam dvojsečná. Stačí len jedným očkom nahliadnuť do fitness centra, skrášlovacieho štúdia, či kliniky plastickej chirurgie. Stretli by ste sa tam so skutočne zaujímavými prípadmi a pohľadmi na život. Je priam až neuveriteľné množstvo ľudí hlavne vo vyspelých krajinách, ktorých základnou životnou ideou je starostlivosť o svoj vzhľad. Akoby ich nič iné netrápilo, len to ako vyzerajú. Množstvo chlapcov, chce byť svalnatých a dobre vyzerať. Pýtal som sa viacerých ľudí prečo chodia do posilovne. Málo kto povedal, že chce žiť zdravo, mať dobrú kondíciu, či väčšiu silu, alebo relaxovať po duševnej činnosti. Väčšine ide o vzhľad ak hovoria úprimne, lebo ten pomáha vraj pri balení žien. Na druhej strane zase ženy, tie okupujú saló..

Občas si preložím nejaké články aktuálneho diania na Slovensku. Moja Slovenčina je žiaľ veľmi chabá, školy som absolvoval v štátoch a tam sa Slovenčina v tej dobe v našom meste nevyučovala. Zaujal ma nový zákon, či vyhláška ktorý určuje priemer známok, ktorý musí žiak dosiahnuť aby sa dostal na strednú školu – gymnázium. Poviem to priamo. Tento zákon je na jednej strane dobrý, na druhej strane hlúposť. Hlúposť priam ako sa hovorí „do neba volajúca“. Samozrejme je správne určiť podmienky na prijatie, aby všetci žiaci nešli na školu z ktorej nie je uplatnenie. Ale nie priemerom známok a dosiahnutým výsledkom na základnej škole. Priemer nehovorí o vedomostiach! To pozor! Deti ktoré sa dostávajú do puberty môžu napríklad zavrhovať vykonávanie domácich úloh, za čo im pribúdajú v žiackej..

Môj starý otec bol žid ako repa, pochádzal zo starej a veľmi váženej židovskej rodiny. Kvôli nezhode s rodičmi a súrodencami sa odklonil od rodovej viery a nepriamo aj príslušnosti. Jeho rastúci príklon k neviere a technickému pokroku spôsobil, že ostal vydedencom, bez majetku a peňazí. Na tú dobu by sa mal naozaj dobre, často spomínal ako v detstve vlastnila ich rodina celé ulice a veľké majetky. Nie že by, bývali vo všetkých domoch, bývali len v jednom. Mali toho naozaj veľa. Bodaj by aj nie, vraj predkovia patrili k vychýreným zlatníkom a niektoré šperky vlastnili až králi. Neviem, čo je na tom pravdy, nikdy som sa o to nezaujímal. Všetko, čo viem, sú len spomienky starého otca na rodinu. Neskôr sa dali vraj na krčmárčenie, výrobu alkoholu a hlavne požičiavanie peňazí – neskutočné..