Pár rokov po revolúcií som navštívil Československo, teda po novom Česko a Slovensko. Dodnes nerozumiem prečo prišlo k rozdeleniu týchto dvoch národov, vždy mali Česi a Slováci k sebe tak blízko. Aj keď, no čo si budeme hovoriť, mentalita bola vždy trošku rozdielna, Česi sa vždy vedeli postaviť proti neprávostiam a Slováci zas robili to, čo im bolo povedané. Avšak jednu aj druhú krajinu v dnešných dňoch spája to isté, veľké zmeny. Musím sa priznať, bol som trošku sklamaný, tie porevolučné zmeny nepriniesli až tak veľa dobrého. To, čo bolo charakteristické pre Československo – milí, ochotní ľudia, ktorí pozdravili i prihovorili sa, aj keď Vás nepoznali, ktorí otvorili dvere, keď videli, že niekto ide za nimi, tí ľudia vždy usmiatí bez stresu a zhonu sa niekam jednoducho vytratili. Totiž..

No pozor. Stravovať sa kvalitne. To je kameň úrazu u mňa. Ja kupujem si a jem len to na čo mám chuť. Nehľadím na to či je to kvalitné, zdravé, značkové. Hlavne nech mi to chutí. Ale je pravdou, že si nekúpim steak, ak nie je pekný už na pohľad. Občas cez zimu dostanem chuť na melón, to je len zháňania melónu :-) Manželka mi za tento štýl stravovania dosť nadáva. Vraj je to nezdravé. Vždy jej poviem, že ja zjem aj šalát so sójou, keď mám chuť. Nechcem sa obmedzovať, veď prečo by som to robil. Možno žijem len raz a myslím, že je lepšie radšej stravovať sa nesprávne a zároveň žiť kvalitnejší život bez odriekania si.

Nijaký. Každý systém obchodovania je postavený dnes na tom, aby ten kto ho prevádzkuje na ňom aj zarobil. Nech už je to ktokoľvek. Ak niekto ponúka podielové listy, či cenné papiere robí to z jasného dôvodu. V prvom rade zarobí na tom ten, kto vydá podielové listy. Môže to robiť preto, aby získal ďalší rozvojový kapitál do firmy, alebo aby získal za virtuálnu hodnotu svojho know-how obchodovateľný prostriedok, teda peniaze. Napríklad niekto vyrába liek na boľavé nohy. Istý počet chorých ľudí si ho kupuje. Majiteľ výroby chce ale viac peňazí a chce ich čo najskôr. Nemá čas čakať roky pokiaľ sa mu postupne nazbierajú peniaze zo zisku. A je tam aj riziko, že čo keď v budúcnosti ľudia prestanú mať boľavé nohy a liek sa prestane vyrábať. Vydá podielové listy, akcie ktoré si niekto kúpi s tým,..

Luxusné veci? Čo sú to luxusné veci ? Ak myslíte hodinky vykladané briliatmi, tak nekupujem si luxusné veci. Veď prečo by som to robil? Ukazovať sa, že mám na to aby som si kúpil niečo extra drahé, čo nevyužijem? Aký to ma zmysel. Kúpim si len to, čo potrebujem. Ak má niekto „úchylku“ sa ukazovať, nech sa ukazuje, možno mu to zaručí prísun pseudo kamarátov a obdivovateľov. Ale verte mi, nie je nad pokojný a kľudný život. Ale aj ja som mal obdobie, že som mal potrebu sa ukazovať, že na to mám. Vyhadzovať peniaze do vzduchu, len aby ostatní videli, že ja MÁM na to. Po rokoch však už na to hľadím inak. Rovnako ako veľké množstvo relatívne bohatých ľudí. Najradšej sú keď sa o nich nehovorí. Existujú aj výnimky. Sú ľudia ktorí sa musia ukazovať, že na to majú. Rôzne celebrity, niektorí ..

V istom veku sa môj syn začal zaujímať o Indiu a Nepál. Jeho snom bolo sa ísť pozrieť do týchto exotických krajín, chcel dokonca precestovať všetky krajiny stopom od Turecka až po Nepál. Nenamietal som, ťažko je sa hádať s mladým človekom o tom aké je to nebezpečné. Tvrdil by som hlúposť, ak by som tvrdil, že som sa o neho vôbec nebál. Zvieralo mi dobre hrdlo, keď som si predstavil nástrahy, ktoré mu môžu hroziť. Neukázal som verejne svoje pocity, dokonca som mu dal aj potajme peniaze navyše. Na druhej strane chcel len spoznať svet, iné kultúry. Na tom nie je nič zlé, v jeho veku by som rozmýšľal úplne rovnako. Začal sa pripravovať a zháňať povolenia a informácie. Manželka protestovala, kričala, plakala. Samozrejme na vine som bol ja, ako môžem dovoliť takú hlúposť. Len som jej odpov..