Pár rokov po revolúcií som navštívil Československo, teda po novom Česko a Slovensko. Dodnes nerozumiem prečo prišlo k rozdeleniu týchto dvoch národov, vždy mali Česi a Slováci k sebe tak blízko. Aj keď, no čo si budeme hovoriť, mentalita bola vždy trošku rozdielna, Česi sa vždy vedeli postaviť proti neprávostiam a Slováci zas robili to, čo im bolo povedané. Avšak jednu aj druhú krajinu v dnešných dňoch spája to isté, veľké zmeny. Musím sa priznať, bol som trošku sklamaný, tie porevolučné zmeny nepriniesli až tak veľa dobrého. To, čo bolo charakteristické pre Československo – milí, ochotní ľudia, ktorí pozdravili i prihovorili sa, aj keď Vás nepoznali, ktorí otvorili dvere, keď videli, že niekto ide za nimi, tí ľudia vždy usmiatí bez stresu a zhonu sa niekam jednoducho vytratili. Totiž..
Nemám nič osobné proti ochranárom prírody, ani voči ich organizáciám, nespozoruje ma žiadna lobistická skupina, či chemická továreň. Avšak dnes budem písať z vlastnej skúsenosti s ochranármi z pohľadu slobody jednotlivca, zdravého rozumu a súkromného vlastníctva. Nemusím nikomu vysvetľovať ako taký ochranár, či skôr ochranca prírody, zvierat, či práv rastlín vyzerá. Samozrejme musím mnohým vysloviť poklonu za ich činnosť, za ich ochotu chrániť prírodu a celkovo flóru i faunu. Ale z celkového hľadiska sa dnes k ochranárom hlási veľké množstvo ľudí, ktorých jednanie a zmýšľanie hraničí s neuveriteľnou hlúposťou. Na jednej strane ide o sfanatizovaných mladých ľudí, ktorých reálny pohľad je niekde mimo túto realitu. Na druhej strane je tu vedenie týchto organizácií, ktorým zas nejde o ochra..
V istom veku sa môj syn začal zaujímať o Indiu a Nepál. Jeho snom bolo sa ísť pozrieť do týchto exotických krajín, chcel dokonca precestovať všetky krajiny stopom od Turecka až po Nepál. Nenamietal som, ťažko je sa hádať s mladým človekom o tom aké je to nebezpečné. Tvrdil by som hlúposť, ak by som tvrdil, že som sa o neho vôbec nebál. Zvieralo mi dobre hrdlo, keď som si predstavil nástrahy, ktoré mu môžu hroziť. Neukázal som verejne svoje pocity, dokonca som mu dal aj potajme peniaze navyše. Na druhej strane chcel len spoznať svet, iné kultúry. Na tom nie je nič zlé, v jeho veku by som rozmýšľal úplne rovnako. Začal sa pripravovať a zháňať povolenia a informácie. Manželka protestovala, kričala, plakala. Samozrejme na vine som bol ja, ako môžem dovoliť takú hlúposť. Len som jej odpov..
Vo svojom živote ste sa stretli iste s veľkým množstvom rôznych kurzov. Nemyslím teraz tie peňažné kurzy, ale kurzy výukové. Jazykový kurz, kurz šitia, či varenia. Mal som možnosť zúčastniť sa jedného kurzu, dostal som totiž tip od zaťa, že na tomto kurze jednoducho nesmiem chýbať, tak je jedinečný. A mal pravdu.. Štandardne by ma na nejaký kurz nedotiahlo ani stádo mustangov, aj na tento som sa pôvodne zdráhal ísť. Nuž ani názov kurzu nehovoril veľa, jednalo sa o kurz pre podnikateľa s názvom druhá strana mince. S úsmevom na perách som sa prihlásil, zaplatil poplatok a sadol si do posluchárne. Postupne prišli aj ostatní „kurzovníci“ a kurz sa mohol začať. Samotný úvod ma úprimne prekvapil. „Dobrý deň Vám prajem. Vitajte na dnešnom kurze. Chcem Vám povedať, že každý jeden človek smr..
Luxusné veci? Čo sú to luxusné veci ? Ak myslíte hodinky vykladané briliatmi, tak nekupujem si luxusné veci. Veď prečo by som to robil? Ukazovať sa, že mám na to aby som si kúpil niečo extra drahé, čo nevyužijem? Aký to ma zmysel. Kúpim si len to, čo potrebujem. Ak má niekto „úchylku“ sa ukazovať, nech sa ukazuje, možno mu to zaručí prísun pseudo kamarátov a obdivovateľov. Ale verte mi, nie je nad pokojný a kľudný život. Ale aj ja som mal obdobie, že som mal potrebu sa ukazovať, že na to mám. Vyhadzovať peniaze do vzduchu, len aby ostatní videli, že ja MÁM na to. Po rokoch však už na to hľadím inak. Rovnako ako veľké množstvo relatívne bohatých ľudí. Najradšej sú keď sa o nich nehovorí. Existujú aj výnimky. Sú ľudia ktorí sa musia ukazovať, že na to majú. Rôzne celebrity, niektorí ..