Moja prednáška na vyššej strednej škole (2002)

Jeden kamarát je riaditeľom na vyššej strednej škole. Poznáme sa už dlhé roky, preto sa rozhodol zavolať ma k ním do školy, aby som spravil prednášku o živote podnikateľa. Najprv som váhal, síce som už pár krát prednášal, ale nepovažujem sa za človeka, ktorý má dostatočné vedomosti na to aby mohol výchovne pôsobiť na mladých ľudí. Nakoniec som sa nechal zlomiť.

V dohodnutý deň sa ráno pokazil malý traktor, tak som sa pustil do jeho opravy. Pre chlapa nie je väčšej zábavy, ako keď môže niečo opraviť. Lenže úplne som zabudol na môj sľub, človeku sa to občas podarí, zažerie sa do práce a stratí pojem o čase. Z práce ma vytrhol až telefonát kamaráta, kde som, že už čakajú.

Nechal som náradie porozhadzované po zemi a oblečený v montérkach som skočil do auta a utekal na prednášku. Našťastie to nebolo ďaleko, za dvadsať minút som stál pri prednáškovom stolíku. Vyzeral som možno zvláštne, celý od oleja a blata. Medzi študentmi sa ozval šum a smiech, čakali totiž niekoho v obleku a nie robotníka z dielne. Bolo to vidieť na ich pohŕdavých pohľadoch. Nevenoval tom tomu pozornosť, mne je jedno kto ako vyzerá a ako sa oblieka. A to aplikujem samozrejme aj na seba. Pustil som sa do prednášania.

„Pekný deň vospolok! Nemám síce kravatu, ale som tu. Vyzerám ako robotník od traktora, ale nad tým sa neznepokojujte, budem hovoriť o peniazoch a podnikaní..“

V sále sa ozval smiech. Jeden chlapec z prvej rady sa hneď ozval: „To som mohol sa spýtať nejakého robotníka na zarábanie peňazí, nemusel som sem ani chodiť.“

„No to si mohol. Možno by si sa dozvedel viac ako odo mňa. Chcem sa najprv ospravedlniť, že meškám, opravoval som traktor!“, odvetil som.

„Chceš nám prednášať o peniazoch a nemáš ani na opravu traktora? S traktorom zhŕňaš peniaze?“ oponoval chlapec a nezabudol spraviť pri tom také gesto, prsty roztiahnuté do písmena L na čele.

Poviem Vám ostal som zaskočený takým prístupom. Človek chce poradiť a hlavne sa podeliť o skúsenosti života a na druhej strane je nezáujem. Ale zas mladý človek je pochabý človek, veď ani ja som nebol iný. To už kamarát, riaditeľ zakročil a začal ničo hovoriť trošku sebavedomému študentovi.

„Ale nechaj ho.“ prehovoril som a pokračoval vo vete.

„Viete, mám peniažky na opravu traktora, ale baví ma opravovať si ho sám. Nehanbím sa za to, že tu a teraz mám na sebe pracovné oblečenie. Sako ešte nehovorí o tom, aký je človek a ani to ako vie rozmýšľať. Niekedy je človek v montérkách 5x lepší ako nejaký muž v saku. Nepozerajte na oblečenie, to o človeku nič nehovorí! Zažil som toho v živote veľa a nebudete mi veriť, ale najmúdrejší ľudia akých som stretol nemali na sebe sako.

Viete každý jeden podnikateľ nejako začínal. Kopal na roli, umýval záchody, pomáhal v dielni, na stavbách. Peniaze generujú obyčajní ľudia svojou prácou, nie majitelia firiem. Majiteľ má ideu, ktorú niekto musí vykonať. A zase sme len pri robotníkoch, obyčajných ľudoch. Na to vždy pamätajte!“

„Prepáčte, že Vám skáčem do slov, zabúdate na klasické povolania, manažérov. Robia tvrdú prácu a nerobia manuálne.“

„Kľudne sa zapájate, vôbec to nevadí! Manažér je tiež zamestnanec, pracuje hlavou, rovnako ako ten, čo pracuje s krompáčom. Stále robí pre majiteľa. Viete, dnes je každá pozícia označovaná ako manažér. V podstate je to len zodpovedný zástupca, zástupca riaditeľa alebo obchodník. Manažér je robotík v saku. Všetci sme rovnocenní ľudia, nech robíme čokoľvek. Ani podnikateľ, politik, bankár nie je iný, stále je to človek, ktorý bol na správnom mieste v správnom čase a mal aj kúsok šťastia i priebojnosti. Viete, je množstvo úspešných a šikovných ľudí, skutočné skvosty. Chodia do práce a ich schopnosti ich predurčujú na to byť šéfom banky, alebo prezidentom! Ale nie sú.. Možno by v danej pozícií neboli šťastní. To je podstata!

Úplným základom každého človeka je mať vzdelanie v odbore ktorý ho baví a robiť v živote to, čo ho napĺňa. Darmo vyštudujete za biológa, stanete sa doktorom, keď Vás táto práca v živote nebude baviť. Viem, že veľa rodičov núti svoje deti chodiť na univerzitu, na odbor ktorý sa im - rodičom páči, či v rámci „rodinnej“ tradícií. Neberú pritom ohľad na svoje deti, čo vlastne deti chcú! To je zle! Nechcem podrývať autoritu rodičov, ale niektoré ich rozhodnutia bývajú padnuté na hlavu. Pri výbere školy ide predovšetkým o šťastie dieťaťa! Preto ak máte iný názor na Vašu budúcnosť, povedzte o tom rodičom. Presaďte si svoje. Ale pozor, viem sám, že to môže byť niekedy problém. Vyskúšal som mnoho profesií a to len preto, že vždy ma každý rok bavilo niečo iné. Moji rodičia boli z toho poriadne nešťastní. Aspoň milión krát do mňa hučali, poučovali ma, nadávali. Nedal som sa, nakoniec po rokoch uznali, že spravili chybu..“

„Máte pravdu, ale rodičia nás živia, platia štúdium! Nie je iná možnosť voľby.“ ozvalo sa jedno dievča.

„Pozrite, rozumný rodič pochopí dobré argumenty. Ak ich nepochopí a naozaj nie ste spokojní so svojím životom, vždy máte možnosť odísť, pohľadať si prácu, bývanie a za zarobené peniaze študovať to, čo Vás baví. Ja sám som odišiel v istom veku z domu. Samozrejme po dvoch rokoch som sa vrátil, ale to stačilo na to, aby rodičia pochopili, že je to môj život.

Napríklad moje deti si samé vybrali školu. Povedal som len, vyberte si, čo chcete a vyberte si správne. Je to Vaše rozhodnutie, ktoré Vás ovplyvní na celý život. Keby sa popálili nemôžu to zhadzovať na mňa. Bola to ich vôľa, no a moje peniaze.“

„Chcela by som Vás za rodiča, to by bol život!“

„No pravda je taká, že moje deti to tiež nemali jednoduché so mnou. V detskom veku ak robili zlé veci, dostali aj po zadku, či jednu facku. Vždy si to museli zaslúžiť, nikto to nebolo neopodstatnené! Ja som ten poučovací a frflavý typ človeka, poučoval som ich vždy a poučovať asi aj budem, samozrejme s mierou. Možno Vám to príde smiešne, ale poučujem ich aj teraz, keď už majú vlastné deti - v tomto si nepomôžem. Lenže nikdy som nepovedal slovo nie, nikdy som nič nezakázal, aj keď mi niekedy moje rozhodnutia narobili množstvo problémov.“

„Aké problémy, teda ak sa môžem spýtať?“

„Joj toho je veľa. “

„Základom je sa niečo naučiť robiť a na to je škola. Dá vedomosti. Ak Vás nejaký predmet nebaví, nezúfajte, stačí ak prejdete len tak tak. Na druhej strane ak časom zistíte, že ste si nevybrali správne, nezúfajte. Život nekončí, začnite sa venovať niečomu inému. Študovať a vzdelávať sa dá skutočne v každom veku. Nikdy nie je neskoro, sú ľudia, ktorí v 80 rokoch skončili vysokú školu! Úprimne povedané aj ja som si kládol otázku, načo taký starý človek sa dal na štúdium. To je skôr vek, kedy by si mal človek vyberať náhrobný kameň a nie chodiť do školy. Potom som na to prišiel, plnia si svoje nesplnené sny! Jejda, máte nejaké otázky? Zase mám svoj monológ a ani neviem, či Vás nenudím!“

„Chcel som sa Vás spýtať aký máte názor na univerzitu California Institute of Technology.“

„Nehnevajte sa, neviem Vám odpovedať. Viete diskutovať a odpovedať možno len o tom, čo človek pozná. Žiaľ pomery na tejto škole nepoznám a čo poznám sú len útržky z médií. Ak by som odpovedal, mohol by som trepnúť hlúposť. Nehnevajte sa, čo by ste chceli od uja v montérkach, no ale keby ste chceli poradiť ako opraviť traktor, to je už iná vec...“

Zasmial som sa rovnako ako študenti. Nálada sa trošku uvolnila. Mladí ľudia sa začali pýtať množstvo vecí a ja som sa nezastavil v odpovediach.

„A čím by ste chceli byť, keby ste si mali teraz vybrať univerzitu? Čo by ste študovali?“

„Nič. Najlepšie je nerobiť nič a na to žiaľ ešte nespravili štúdijný odbor. Ale určite viem, že by som vynikal. Ale takúto odpoveď ste nečakali. Pravda je taká, na jednej strane je štúdium, ktoré by mi prinieslo do budúcnosti peniaze a na druhej strane je štúdium a povolanie ktoré by ma bavilo. To je aj o prioritách. Niekto potrebuje k životu úspech, niekto kopu peňazí a niekomu stačí pocit s dobre i kvalitne vykonanej práce. A niekto potrebuje slobodu, robiť len sám na seba, bez podriaďovania sa šéfovi. Poviem úprimne. Ťažko sa k tomu môžem vyjadrovať, nepotrebujem peniaze, lebo ich mám dosť. Iné by bolo, keby som ich mal nedostatok. Situácia by ma prinútila zmýšľať inak. Určite by som však neštudoval to, čo by ma nútilo sa zapojiť so systému a každý deň na 8 hodinu chodiť do práce. Nikdy v živote som nezniesol podriaďovanie sa niekomu - vykonávať robotu, ktorá bola zlá alebo nezmyselná. Moje vzdelanie by mi malo priniesť slobodu a chuť pracovať. Najskôr by to boli informačné technológie, zoológia alebo nejaký odbor skôr remeselnej činnosti.“

„Opravovanie traktorov?“

„No vidíte, to by ma bavilo! Ste v dielni, pekne sám sa bavíte s opravou stroja. Hľadáte poruchu a hľadáte riešenie problému. To by ma bavilo..“


„Prišli sme na prednášku o podnikaní, ale zatiaľ sme nič podnikaní a zarábaní peňazí nepočuli. Prepáčte!“

„Máte absolútnu pravdu, nie je sa čomu ospravedlňovať. Takto. O podnikaní a úspechu dokážu mnohí ľudia hovoriť celé hodiny. Radia, mudrujú, vyžívajú sa vo svojich myšlienkach. Ja k podnikaniu poviem len pár viet. Základom podnikania je čestnosť a spokojnosť zákazníkov. Nie obrovské zárobky, veď stačí toľko peňazí aby ste si mohli kúpiť to, čo potrebujete a nemali stres z toho, že máte platiť nejaké splátky hypotéky. Mamom ovláda svet, každý len che peniaze, veľa peňazí. To je zle! Peňazí stačí toľko, koľko človek potrebuje...“

„Veď aj vy máte veľa peňazí, poznám Vášho syna. Domy, firmy, pozemky aj zoo park s jazerom máte! Chudobný nie ste ani náhodou. Tiež zhŕňate peniaze, stále ich máte viac.“

„Vieš, zhŕňať peniaze je relatívny pojem. Mám napríklad bytový dom, kde žijú ľudia v podnájme s nižšími príjmami. Niektorí platia vtedy, ak majú peniaze. Netlačím na nich, hlavne ak vidím, že sú to slušní ľudia, ktorí majú deti a prišli o prácu. Keď vidím, že niekto len začína, tak mu dám nájomné kľudne len 100 dolárov mesačne. Ľudia sú mi za to vďační, stali sa samozrejme aj zlé prípady, keď sa z nájomníka vykľul hajzel! Ale chcel som tým povedať to, že mohol by som pýtať 500 dolárov nájomné za byt, prenajímať len ľudom, ktorí majú peniaze a mesačne by som zarobil na vyše 8000 dolárov. Dobre počujete, 8000 dolárov. Keby som chcel, môžem mať presne takú sumu mesačne! Navyše, len tak.“

„To je hlúposť. Nikto nie je taký sprostý aby prerábal 8 litrov mesačne! Nevymýšľate si náhodou?“

„Poznám jedného takého sprostého človeka, stojí pred tebou pri prednáškovom stolíku.“

„Veď nikto tam nie je, len Vy..“

„O sebe hovorím! Nie nevymýšľam si. Načo by som to robil? Keď poznáš môjho syna, vieš ako sme na tom.“

„Viem, máte veľa peňazí, milióny dolárov..“

„Nuž a teraz mi povedz, prečo by som si vymýšľal, že môžem niekde zarobiť 8000 dolárov na vyše?“

„Neviem je to divné, ja by som si nenechal každý mesiac uletieť toľko peňazí.“

„Vieš peniaze nie sú všetko. Ja ich nechcem mať viac, načo aj? Čo by som si za ne kúpil, na čo by mi boli? Všetky svoje sny som si už dávno splnil. Ja už nevidím zmysel v peniazoch! Na druhej strane vidím ľudí, ktorí nemali také šťastie ako ja. Sú ľudia, ktorí celý život skúšajú podnikať a nedarí sa im. Vidím ľudí, ktorí nemajú prácu a majú dobré srdce. Viete, čo naozaj človeka poteší? Keď môžete niekomu pomôcť, ako je Vám vďačný za pomoc. Každý nájomca bytu očakáva, že keď nemá na nájomné, ako bude zle. Ako ho bude chcieť prenajímateľ vyhodiť. To jednoducho musíte si zažiť, keď poklepkáte niekomu po pleci a poviete, to nevadí, keď budete mať peniaze, tak dáte. Stačí aj pár dolárov, veď aj snaha sa cení! Vtedy pochopíte tu ľudskú vďačnosť. O tom je život, o pomáhaní iným!“

„Čo z toho máte? Dobrý pocit? Pomáhať cudzím ľudom – vandrákom?“

„Áno práve ten povestný dobrý pocit. Mám veľa známych, mám strašne veľa priateľov, ktorí ma majú v obľube pre môj prístup k životu. Mnohým ľudom som pomohol. To mi stačí! Nedávno som prichýlil aj rodinu Mexičanov. Nemali peniaze, dávali mi len pár dolárov, čo sa im podarilo zarobiť. Nechcel som od nich ani zálohu na pár mesiacov dopredu, nechápali ma. Zúfalý otec rodiny na ma objal od šťastia, že sa nájdu aj dobrý ľudia ako ja. Verte alebo neverte, mne to stačí. Nechcem viac ako potrebujem. Viete peniaze neznamenajú šťastie, veľa krát bohatí ľudia napriek tomu, že si všetko môžu kúpiť – nie sú šťastní!“

„Ale potom ako mám zarobiť peniaze? Mám pomáhať ľudom a čo z toho budem mať?“

„To som poukazoval na prístup k životu a ten súvisí aj s podnikaním. Podnikateľ má byť čestný a spravodlivý. Za svoju prácu a tovar ma pýtať len toľko, ako to má skutočnú hodnotu. Keď niekto predáva tričká a kúpi tričko za 5 dolárov a predá za 7 dolárov, lebo má zisk 1 dolár je to v poriadku. Iné je to ak predáva tričká za 20 dolárov a ešte Vám v obchode bude tvrdiť, že to je dobrá cena a že on sám prerába! To je jednoducho podvodník! Ľudia sú zvyknutí, že každý jeden obchodník ich chce ošklbať. Váš čestný prístup Vám otvorí nové možnosti, ľudia budú chodiť kupovať k Vám, lebo budú vedieť, že ste čestný muž a obchodník. O tom je moje podnikanie! O tom som prišiel povedať aj Vám. Môžete si povedať, že som bradatý podivín v montérkach, ktorý by mal skôr prednášať na charitatívnom plese, ale nie je to tak. Aj podnikať sa dá čestne a so srdcom. Prinesie to svoj úžitok aj pekné peniaze! Som toho živý príklad. Nechcem Vám radiť do života, ponúkam len iný pohľad na podnikanie, každý si z toho zoberie to, čo uzná za vhodné!“





V tom mi zazvonil telefón, volal ošetrovateľ, že utieklo mláďatko ťavy, behá splašene po ulici a hľadá mamu. Odchoval som ju totiž umelo na fľaške, považuje ma za mamu a poslúcha len mňa. Skúšali ju chytiť, ale bez výsledku. Tak som musel ukončiť debatu a pobral som sa naháňať ťavu po ulici..

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok