Nezmyselné zákony o zákaze chovu ohrozených druhov zvierat..

Stále častejšie sa objavujú petície a kampane ochranárskych združení za zákonné obmedzenie, či dokonca absolútny zákaz chovu ohrozených druhov zvierat v súkromných chovoch. Avšak, tieto kampane skoro vždy ovláda emočná zložka, či skôr citové vydieranie spoločnosti plné neznalosti danej problematiky. Dovolím si tvrdiť, že práve títo ľudia majú veľmi málo vedomostí a skúsenosti na to, aby sa odborne vyjadrovali k problému chovu exotických zvierat. Netreba nikdy zabúdať na to, že drvivá väčšina z nich videla napríklad vyššieho primáta len v cirkuse, či v zoologickej záhrade. Nikdy neboli na pobyte v prirodzenom prostredí daného živočícha a samozrejme nevzdelávajú sa dlhé roky špecializovane v danom odbore. Inak by do svojich kampaní nemohli písať tu zmes poloprávd. Viete, často tvrdia, že najlepšie by bolo, ak by exotické zvieratá žili vo svojom prirodzenom prostredí a nie v súkromných chovoch. Žiaľ, táto veta je len akýmsi snom neziskových organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia. Skutočná realita je však iná a z nej je potrebné aj vychádzať.

V oblasti problematiky ochrany ohrozených živočíchov sú dva hlavné problémy - zvieratám sa zmenšuje ich prirodzený životný priestor, vďaka rozvoju našej civilizácie a zároveň sa v prírode odchytávajú jedince, aby mohli byť následne predané na čiernom trhu. Štáty aj ochranári sa snažia bojovať proti čiernemu trhu tak, že vznikajú stále prísnejšie zákony o chove a držbe ohrozených druhov zvierat. Niekedy tento boj zachádza až do extrémnych – prehnaných situácií, ktoré sú skôr na škodu. Totižto všetka ich snaha vychádza z predpokladu, že ak nebude dopyt po exotických druhoch, tak nebude ani nelegálny obchod. Je potrebné si uvedomiť, že ľudia majú záujem chovať raritné exotické druhy zvierat, či už bude ich vlastníctvo legálne, alebo nie. Vždy to tak bolo a čiastočne, to vždy aj tak bude, veď, čo si budeme hovoriť, mnohí v tom vidia možnosť odlíšenia sa od spoločnosti..

Ale na tieto problémy sa dá hľadieť aj inak, napríklad z pohľadu ľudí, ktorí majú naozaj záujem aktívne pomáhať a nie len hovoriť do vetra. Totižto málo kto si uvedomuje, aká je momentálna situácia. Zvieratá pre zmenšovanie ich prirodzeného teritória sa stávajú príťažou, domáci obyvatelia ich s obľubou zabijú, či dokonca tí chudobnejší aj použijú ako potravu. Zaradenie ohrozeného druhu pod CITES, či zákon pre nich nič neznamená! Existuje množstvo záchranných staníc s biednym rozpočtom, kde končia jedince zhabané pašerákom, mnohé pri odchyte prišli nielenže o rodičov, aj o končatiny a v prírode by už jednoducho neprežili. Otázne je, čo s týmito jedincami. Prax je taká, že slabší jedinci jednoducho uhynú v záchytných chovoch, ale nemuseli by.

A tu práve vidím možnosti a prínos chovateľov. Na jednej strane mohli by sa o tieto odvrhnuté jedince postarať a v lepšom prípade, ak sa dá aj množiť. Práve tieto odchované jedince v zajatí, by mohli naplniť záujem trhu a tým pádom by nemal čierny obchod šancu, zároveň by bolo postarané o jedince, ktoré v živote nič dobré nečaká, leda ak úhyn.

Riešenie možného zákazu chovu niektorých exotických živočíchov (o ktorom sa hovorí už celé roky) v Európe i na Slovensku nikam nevedie! Podporí to len čierny trh. A zároveň je vždy potrebné na túto problematiku hľadieť komplexne a toto je nesmierne dôležitý fakt!!! Darmo sa Európska únia snaží obmedzovať chov exotických zvierat cez legislatívne obmedzenia, keď v iných krajinách tieto obmedzenia nie sú. Dovolím si tvrdiť, že jedinec chovaný u skúseného chovateľa v Nemecku sa bude mať určite lepšie, ako v nejakom pololegálnom chove druhej triedy kdesi na Ukrajine. Darmo sa napríklad na Slovensku zakáže chov nejakého rodu živočíchov, keď skoro na celom svete bude tento chov povolený. Otázka je jasná, ako môže takéto obmedzenie? Nijako!

V jednom majú však ochranári pravdu. Chov exotických zvierat nie je pre každého. Predovšetkým to vyžaduje mať znalosti z problematiky a zároveň mať kvalitné podmienky na chov. Nesmie sa zabúdať na to, že každý tvor vyžaduje iné podmienky na chov, inú teplotu, starostlivosť, jedálniček, vitamíny, ale aj riešenie zdravotných problémov. Viete, keď budúci chovateľ splní kritéria na materiálne i odborné zabezpečenie chovu podobne ako zoologická záhrada, tak nevidím dôvod prečo by nemohol chovať tieto stvorenia. Nuž spomínam to zámerne, stále sú totiž isté tlaky z radov ochranárskych združení, aby sa obmedzili možnosti chovu exotických zvierat súkromnými osobami, dokladané rôznymi argumentami, ktoré sa človeku z odboru nie vždy zdajú byť v poriadku. Často totiž dlhoročný chovateľ, ktorý sa neustále vzdeláva v danom odbore a komunikuje so zahraničnými odbornými organizáciami má viac skúseností i vedomostí ako nejaký mediálny propagátor z neziskovej organizácie zameranej na ochranu zvierat.

Úplnou samozrejmosťou je uvedomenie, že chov exotických zvierat je dlhodobý záväzok, niekedy ide až o desiatky rokov. Zaberie to množstvo času, na dovolenky, môže budúci chovateľ zabudnúť. Určite nie je vhodné si kupovať exotického tvora ako domáceho miláčika. Síce sú aj výnimky, kedy je možné chovať živočícha aj doma, ale len vtedy ak ide o umelý odchov, tieto boli odchované umelo ľudmi, nakoľko sa ich rodičia nevedeli, alebo nechceli o nich postarať. V žargóne sa tieto označujú ako „flaškáče“ - odchované na fľaške. Ale aj v tomto prípade potrebujú spoločnosť človeka, nemôžete dať tohto jedinca do klietky a dávať mu len potravu. Po celý život potrebuje spoločnosť, inak sa bude trápiť a dokonca sa môže aj začať sám poškodzovať. Všeobecne je najlepšie ak sú tieto stvorenia chované v skupine, pravú rodinu mu človek žiaľ nedokáže nikdy nahradiť.

Každopádne ohrozené druhy zvierat všeobecne vôbec nemôžu byť brané ako domáce zvieratá, vhodné k deťom. Ľudia často chcú napríklad opičku k deťom. Nedokážu pochopiť, že aj malá opička môže byť nebezpečná, môže uhryznúť, či poškriabať tak, že je potrebná návšteva u lekára. A to už nehovorím o väčších primátoch, ako makaky, či dokonca šimpanzy. Žiaľ šimpanzy sú milé akurát na televíznej obrazovke. Problém je ten, že v televízií sa väčšinou ukazujú mláďatá šimpanzov a ľudia nadobudnú dojem, že ide o milé neškodné stvorenia. Realita je iná. Dospelý šimpanz dokáže zabiť aj človeka, dospelý samec makaka Vás dohryzie tak, že budete mesiace si liečiť dotrhané svalstvo, šľachy. To je skutočnosť, ktorú záujemcovia o chov nevidia. A rovnaké to aj so šelmami!




Každopádne cesta zákazov súkromných chovov nikam nevedie. Je čas, aby si to ochranárske združenia uvedomili a zmenili svoju rétoriku. Skôr by mali byť naklonení tomu, že nech si súkromné osoby chovajú aj exotické živočíchy, avšak za predpokladu, že ich chov bude spĺňať jasne stanovené kritéria a požiadavky! Pravda je totiž taká, že len vďaka súkromným chovom sa podarilo v minulosti zachrániť niektoré druhy pred absolútnym vymretím..

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok