„Ja vždy hovorím, že každý človek má svoj názor na danú vec, každý človek vidí a chápe veci inak. Nikto nevie povedať, čo je správne a čo nie v systéme prírody, života a celého vesmíru. Možno si iba myslíme, že tá naša pravda je tá správna. To pripúšťam aj v mojom prípade – možno nemám pravdu a moje príspevky budú je len jeden veľký „blábol“. Ale vždy sa spýtam, či si aj ostatní pripúšťajú, že možno oni nemajú pravdu?“
Zipperle Cohanim
Vojna a prežitie

Ochrana pred radiáciou, alebo čo robiť keď sa začne nukleárna vojna!



Nukleárna vojna býva často označovaná ako jadrová, či atómová vojna. Tieto označenia spája to isté, budú v nej použité jadrové zbrane. Doba je neistá, počet jadrových zbraní na svete sa odhaduje na desiatky tisíc kusov a je skutočne len otázkou času, kedy opäť príde k ich použitiu. Vždy je dobré vedieť vopred ako sa brániť a chrániť pre účinkami nukleárnej strely a radiácie. Preto som spísal týchto pár rád, byť informovaný a pripravený nikdy nie je na škodu.

Netreba nikomu hádam vysvetľovať, aké nebezpečenstvo sa skrýva pod použitím jadrových zbraní - to som si vždy myslel. Ale skutočnosť je iná, ľudia vedia, že tieto zbrane sú nebezpečné, ale vôbec nemajú predstavu ako veľmi. Keď debatujem v spoločnosti o jadrových zbraniach vždy si pomôžem malým príkladom. Spomeniem povestnú „Cár bombu“ (RDS220), najsilnejšiu vodíkovú bombu aká bola v histórií odskúšaná a odpálená. Táto ruská bomba bola 3700 krát silnejšia ako tá známa bomba hodená na Hirošimu. Dokonca pred skúškou bol podstatne znížený jej výkon a bola pre istotu odpálená vo výške približne 5 kilometrov nad zemou. Totižto báli sa, že by mohla narušiť komplexne zemskú kôru na zemi. Viete si predstaviť ako vôbec táto bomba bola silná? Len jedna takáto plnohodnotná bomba by dokázala kompletne zničiť Slovensko! A to „Cár bomba“ bola zostrojená pred viac ako 50 rokmi! Vedecké znalosti za tú dobu podstatne pokročili, dnešné jadrové zbrane o ktorých sa na verejnosti nehovorí môžu dosahovať oveľa väčší ničivejší účinok.

Myslím, že nemusím viac popisovať, aké nebezpečenstvo hrozí našej civilizácií. Množstvo vedcov sa vyjadrilo v tom zmysle, že naša civilizácia sa raz zničí sama, vlastnými prostriedkami. Osobne tomu verím, veď v štiepnych reakciách sa skrýva energia ľudskou predstavivosťou nepredstaviteľná. Keď príde doba, keď naše politické špičky sa rozhodnú použiť jadrové zbrane môže to skončiť katastrofálne. Je dobré sa aj trošku pripraviť a vedieť ako sa zachovať, keď príde ten deň. Vhodná príprava a znalosť problematiky môže Vám zachrániť život, v prípade jadrového útoku Vám štát nepomôže, vykašle sa na občanov. Každý jeden politik bude hľadieť len na to ako zachrániť seba a svoju rodinu.

Nie som odborník na jadrovú fyziku ani armádny špecialista, preto uvedené informácie sú skôr ilustračné a trošku zjednodušené. Každopádne sú rôzne druhy jadrových zbraní. Jeden druh je priam horší ako druhý. Poznáme klasickú jednoduchú atómovú bombu, ktorá obsahuje len jednostupňové zariadenie – jednu štiepnu náplň. Potom bombu dvojstupňovú, ktorej prvá štiepna náplň je štartérom, či rozbuškou tej druhej väčšej náplne. Sem patrí napríklad známa vodíková bomba. Existujú aj trojstupňové či dokonca štvorstupňové jadrové bomby. Taká trojstupňová jadrová bomba obsahuje dva stupne uložené v obale z uránu a slúži ako zdroj neutrónov, ktoré v treťom stupni spôsobia oveľa silnejšiu štiepnu reakciu. Sem patrí napríklad taká neutrónová bomba, ktorá sa vyznačuje zvýšenou radiáciu. K jadrovým zbraniam sa zaraďujú aj zbrane, ktoré nesú rádioaktívny prach, či plyn ktorý slúži na zamorenie územia. Tieto sú oveľa zákernejšie, lebo spôsobia postupné zomieranie zasiahnutých ľudí na choroby z ožiarenia.

V prvom rade je dobré vedieť ako prebieha jadrový výbuch. Samotným výbuchom sa to všetko len začína, uvoľní sa v jednej sekunde neuveriteľné množstvo energie. V mieste výbuchu u bežnej jadrovej bombe sa zničí všetko do diaľky niekoľko kilometrov, do vzdialenosti 20 kilometrov sa Vám zapália šaty a vznikajú vážne popáleniny. Po výbuchu vzniká tlaková vlna, ktorá berie všetko, čo jej stojí v ceste, následne vzniká podtlak, ktorý smeruje späť k miestu výbuchu. Prvotná radiácia je pre človeka smrteľná až do vzdialenosti pár kilometrov. Táto rádioaktivita postupne klesá a približne po týždni klesá na úroveň znesiteľnú pre človeka. Lenže to je rádioaktivita priamo z miesta výbuchu, okrem nej ešte vzniká rádioaktívny spád, malé častice radiácie padajú do vzdialenosti 500 kilometrov najbližších 24 hodín a neskôr sa vďaka vetru rozptýlia do väčšej vzdialenosti a to až do 4000 kilometrov.

Pozrime sa na to teraz reálne, ak neďaleko od Vášho domu padne výkonná jadrová bomba, tak všetko v okolí 20 kilometrov ostane všetko totálne zničené a nikto v tejto zóne neprežije. Čím je vzdialenosť vyššia, tým sú šance na prežitie väčšie hlavne ak sa nachádzate v protijadrovom kryte. Ak budete stáť niekde na ulici v nechránenom pásme približne 40 kilometrov tak sa zapálite ako fakľa. Rozprával som sa o účinku jadrovej bomby s jadrovým fyzikom, ten mi povedal otvorene, že šanca na dlhodobejšie prežitie je minimálna ak ste vzdialení do 50 kilometrov od výbuchu. Žiaľ, ak počas kosenia záhrady niekde vybuchne bomba vo vzdialenosti tých 50 kilometrov, máte jednoducho spolu, nič Vám nepomôže. Byť aj 100 kilometrov ďaleko však nie je veľká výhra, ak nie ste chránení..

Základom ochrany je mať vhodný úkryt, jednoducho úkryt, či skôr kryt je základ. Môže to byť pivnica, podzemná garáž, či betónová stavba s hrubými stenami, ktorá je čo najviac zapustená v okolitom teréne. Pri našich drevených stavbách v Amerike je niekedy na smiech písať niečo o krytoch, to priznávam. Lenže dosť ľudí ma vymurované kryty proti tornádam blízko domu, ktoré niekedy dosahujú zaujímavých hrúbok stien a stropov, len sa o tom príliš nehovorí. Mimochodom ak máte v suteréne domu postavený bazén a schováte sa do servisnej miestnosti vedľa bazénu, či doslovne pod bazén, voda v bazéne Vám tvorí improvizovaný protiradiačný štít. Radiácia totiž ťažko preniká železobetónom s olovenými tabuľami a vodou. Možno ste si všimli, že keď ukazujú jadrové reakcie v laboratóriu, tak štít je tvorený z vody, takže vodu netreba podceňovať, môže byť dobrým sluhom. Úkryt musí spĺňať viac kritérií a to dostatočnú ochranu pred účinkami výbuchu, pred okamžitou radiáciou a ochranu pred prenikaním radiačného spádu - častíc vo vzduchu. Téma protijadrového krytu je dosť rozsiahla, preto sa jej nebudem teraz obšírnejšie venovať, ale pripravujem o nej samostatný článok.


Po výbuchu, podľa možnosti ešte lepšie pre výbuchom je dobré kryt kompletne utesniť proti prenikaniu rádioaktívneho prachu, v improvizovaných podmienkach môže nám pomôcť lepiaca páska, sadra, hlina a následne zostať v kryte najbližších 7 – 10 dní. V žiadnom prípade nechoďte von skôr. Po uplynutí tejto doby klesá radiácia na prijateľnejšiu úroveň vtedy je možné krátkodobo ísť skontrolovať stav okolia a radiácie.

V kryte by Vám nemali chýbať základné veci na ochranu pred radiáciou, tieto treba mať kúpené vopred. Ide o dozimeter, intenzimeter, tabletky jodidu draselného (kalli iodidum), vitamín C, Water jel R1 a R2, protichemický oblek, masku na tvár s filtrom voči rádioaktívnemu prachu a sečnú zbraň – záchranársku sekeru.

(poznámka prekladateľa: dozimeter, oblek a masku je možné kúpiť vo výpredajoch armádneho materiálu v armyshopoch, jodid vyrába hameln rds a.s. v Modre a Water jel je prípravok na zníženie následkov rádioterapie)

Jód sa aplikuje hneď po výbuchu, aby sa chránila štítna žľaza a vitamín C sa podáva dlhodobo, minimálne 2 mesiace pri dávke až 2,5g denne. Water jel slúži na liečbu kože, ktoré mohla byť vystavená tepelným účinkom radiácie. Protichemický oblek a masku s filtrom využijete, keď sa rozhodnete ísť po 7 – 10 dní na povrch skontrolovať okolie a úroveň radiácie.

Práve na kontrolu úrovne radiácie slúži dozimeter a intenzimeter. Niekedy si ich ľudia mýlia, ide o dva rozdielne prístroje. Dozimeter určuje akou dávkou radiácie bol zasiahnutý človek a intenzimeter meria aktuálny stav radiácie. Preto je dobré ich mať oba.

Ak si kúpite vo výpredaji starší intenzimeter radiácie, je dobré si ho vyskúšať vopred. Lenže kde zohnať vhodný zdroj radiácie? Kúsok plutónia Vám veru nikde nepredajú. Osobne využívam tieto metódy:

- na burze minerálov sa dá občas kúpiť vzorka uránovej rudy
- zvarovacie elektródy pre zváranie metódou TIG, tie červené obsahujú thórium
- požiarne hlásiče obsahujú čidlo s izotopom rádioaktívneho amerícia.
- niektoré kompasy a staršie hodinky majú ručičky natreté farbou, ktorá obsahuje rádium




Na záver ešte jednu podstatnú radu, ak by došlo k jadrovému výbuchu a vy by ste sa rozhodli ísť po siedmych dňoch na povrch, dobre si prečítajte návod na dozimetri, sú tam uvedené hodnoty nebezpečnosti radiácie. Po návrate späť do krytu, je potrebné oblečenie (chemický plášť) a masku dekontaminovať, ostanú totiž zamorené rádioaktívnym prachom. To je na dnes všetko, na budúce si povieme niečo o jadrových krytoch v improvizovaných podmienkach..

Pri šírení článku na nekomerčné účely, je vždy potrebné uviesť zdroj s aktívnym spätným odkazom!

PS: V texte možno nájdeš gramatické chyby, štylistické prehrešky. Ospravedlňujem sa za to! Som bežný človek a nie spisovateľ, alebo gramatický korektor. Moja slovenčina je žiaľ veľmi chabá, školy som absolvoval v štátoch, kde žijem skoro 50 rokov. Niektoré chyby vznikli aj počas prekladu do Slovenského jazyka, prižmúrte prosím jedno očko. Ďakujem!
Zipperle Cohanim   |   17. 09. 2012   |   Komentáre: 2   |   Počet videní: 12365

Diskusia k článku

Golem (17. 01. 2013) | bomba
Chlape trochu precenujes nasledky.
V studenej vojne sa odpalovali atomove bomby pricom ludia , vedci , publikum nebolo viac ako par KM od vycbuchu , to ci mali rakovinu neskor neviem ale rozhodne nezacali horiet , dnesne bomby su silnejsie ale rozhodne sa nezapalis ako fakla keby v Galante niekto odpalil “priemernu“ atomovu bombu a ty stojis v Bratislava na zahrade.
ssss (10. 04. 2015) | ssss
to co pises si videl na filmoch. to sa testovali atomove naboje. vystrelovane z kanonu. nie skutocne atomove zbrane. a hlavne nie tie dnesne. nepodcenuj to..

Najčítanejšie články v tejto rubrike
Kategória: vojna a prežitie | Dátum: 18. 04. 2012 | Komentáre: 4 | Počet videní : 13411
Kategória: vojna a prežitie | Dátum: 17. 09. 2012 | Komentáre: 2 | Počet videní : 12365
Kategória: vojna a prežitie | Dátum: 20. 12. 2012 | Komentáre: 2 | Počet videní : 10325
Kategória: vojna a prežitie | Dátum: 08. 08. 2012 | Komentáre: 3 | Počet videní : 8839
Kategória: vojna a prežitie | Dátum: 27. 09. 2012 | Komentáre: 3 | Počet videní : 7367
Najnovšie články
Kategória: cirkev a náboženstvo | Dátum: 31. 12. 2013 | Komentáre: 6 | Počet videní : 8190
Kategória: moc peňazí | Dátum: 30. 12. 2013 | Komentáre: 2 | Počet videní : 5365
Kategória: neprispôsobiví občania | Dátum: 24. 09. 2013 | Komentáre: 5 | Počet videní : 6508
Kategória: Zipperle sleduje svet | Dátum: 23. 09. 2013 | Komentáre: - | Počet videní : 7607
Kategória: moc peňazí | Dátum: 23. 07. 2013 | Komentáre: 2 | Počet videní : 8111
Kategória: politické šarvátky a kríza | Dátum: 20. 07. 2013 | Komentáre: 5 | Počet videní : 5475
Zipperle odporúča
Dátum: 27. 09. 2012 | Komentáre: 3 | Počet videní : 7367
Dátum: 11. 11. 2011 | Komentáre: 6 | Počet videní : 7813
Dátum: 12. 11. 2012 | Komentáre: 24 | Počet videní : 7878
Dátum: 19. 04. 2013 | Komentáre: 14 | Počet videní : 8401
Dátum: 03. 05. 2012 | Komentáre: 10 | Počet videní : 9070
Dátum: 06. 07. 2012 | Komentáre: 29 | Počet videní : 9077
Dátum: 02. 11. 2011 | Komentáre: 9 | Počet videní : 10090
Dátum: 24. 04. 2012 | Komentáre: 4 | Počet videní : 11561
Dátum: 18. 07. 2012 | Komentáre: 9 | Počet videní : 13037
Dátum: 18. 10. 2011 | Komentáre: 25 | Počet videní : 17280