Príhody zo života: Ako som slobodne vychovával svoje deti.

V istom veku sa môj syn začal zaujímať o Indiu a Nepál. Jeho snom bolo sa ísť pozrieť do týchto exotických krajín, chcel dokonca precestovať všetky krajiny stopom od Turecka až po Nepál. Nenamietal som, ťažko je sa hádať s mladým človekom o tom aké je to nebezpečné. Tvrdil by som hlúposť, ak by som tvrdil, že som sa o neho vôbec nebál. Zvieralo mi dobre hrdlo, keď som si predstavil nástrahy, ktoré mu môžu hroziť. Neukázal som verejne svoje pocity, dokonca som mu dal aj potajme peniaze navyše. Na druhej strane chcel len spoznať svet, iné kultúry. Na tom nie je nič zlé, v jeho veku by som rozmýšľal úplne rovnako. Začal sa pripravovať a zháňať povolenia a informácie.

Manželka protestovala, kričala, plakala. Samozrejme na vine som bol ja, ako môžem dovoliť takú hlúposť. Len som jej odpovedal, veď ho nechaj, túži spoznať svet, tak nech ide, to je najlepšia možnosť rozšíriť si obzory.

Vraj som nikdy nemal rozum a nikdy ho aj mať nebudem. To som sa napočúval, že načo si ma vraj brala za manžela, keď som schopný poslať naše dieťa na istú smrť. A hneď začala spomínať chyby v mojej výchove. Nech si len spomeniem ako... Viete, tých príbehov, ktoré sa skrývajú za čarovným slovom „ako“ bolo požehnane.

Istý nesúlad našej výchovy nastal už keď mal syn 2-3 roky. Manželka tvrdila, že čím neskôr dostanú naše deti sladkosti a cukríky, tým to bude lepšie. Budú tak v konečnom dôsledku zdravšie. Lenže ja som mal v živej pamäti aké pocity eufórie som zažíval, keď mi dali starí rodičia nejakú sladkosť. Plátok zemiakového cukru, to bola hostina. Nechcel som, aby moje deti prišli o toto potešenie a napriek zákazu som občas tajne prepašoval sladkosť aj domov. Ale skutočne tajne, aby manželka nič nevidela. Ona vždy na to prišla a to bolo kriku ako podrývam spoločnú autoritu rodičov!

Ako dieťa mi otec vyrábal praky, luky, gumy pušky a „flusátka“. Celé detstvo som strieľal po všetkom možnom. Bola to obrovská zábava, chcel som aby aj môj syn zažil podobné nezbednosti. Lenže manželke sa to nepáčilo, zbrane nepatria do rúk deťom. Vtedy bola celkovo proti zbraňová doba - verilo sa v celosvetový mier a v to, že zbrane sú zlo. Ale hovoril som si, že zbraň vždy patrila k človeku, ako nástroj na lov, je dobré naučiť dieťa so zbraňou pracovať a manipulovať tak, aby nikomu neublížilo. Zbraň je predsa určená na lov a ochranu, dôležité je naučiť človeka ju používať v dobro. Zhotovil som luk aj šípy, strieľali sme spolu do terča na záhrade. Vysvetlil som ako môže strela zabiť človeka, ako človek po zásahu zomrie rovnako ako náš psík Teor. Aké je potrebné strieľať bezpečne a len na terč. Čo Vám budem hovoriť, to bolo kriku. Moja drahá sa so mnou nebavila, mali sme tichú domácnosť. Nechcel som zle, to nie, ale rodičia sa vo výchove občas nevedia dohodnúť.

Oveľa horšie to bolo v neskoršom veku. Keď syn išiel do skautingového tábora. To sú také tie klubové pobyty, kde idú deti na týždeň a Vy máte potom na oko pokoj od detí, pritom celý týždeň myslíte na ne, ako sa majú a či sú v poriadku. V konečnom dôsledku máte viac stresu, ako keby boli doma. Syn bol v takom veku, keď mladí ľudia majú potrebu skúšať zakázané ovocie. Tak som mu tajne dal krabičku cigariet. Ak chce nech si s kamarátmi tajne zapáli. Sám to dobre poznám, ako ostatné deti mi v detstve závideli, že mám tabak a ponúkol som aj ostatných. Aj negatívna vec môže priniesť priateľov. Samozrejme nechcel som učiť svojho syna na tabak, ale tak či tak, by prišiel do obdobia, kedy by si tú cigaretu zapálil. A manželka? Ešte po rokoch keď príde na túto tému reč, okamžite sa rozčúli..

Možno si poviete, že som padnutý na hlavu, ale na druhej strane mi práve tento otvorený prístup k deťom priniesol to, že nech mal syn hoci aký problém, hneď prišiel za mnou. Kritici mojej osoby v oblasti výchovy, spýtam sa Vás. Hovorili Vám Vaše deti všetko? Priznali sa? Povedali Vám o svojom konaní vždy? Nie nepovedali. To mi verte! Lenže môj syn mi hovoril všetko. Úplne všetko a nechal si vždy poradiť, ak išlo o dôležité veci. Jednoducho bol som jeho najlepší kamarát. So synom som sa bavil o jeho nešťastnej neopakovanej láske, keď jeho život stratil zmysel. Rozprávali sme sa o sexe, o tom aké porno sa mu páči, ako zbaliť dievča, aj o drogách.

Napríklad môj syn v puberte prišiel za mnou a povedal, že chce vyskúšať s chalanmi marihuanu. Ako by ste vy zareagovali na takúto vec? Nadávali by ste, presvedčovali ho o tom, že je to zlé? Ja nie, povedal som dobre, ale bude lepšie ak budete u nás doma, vonku by ste mohli mať problémy s políciou. Aj sa tak stalo, viac krát. Strašne som musel vtedy vnútorne bojovať, nepáčilo sa mi to. Nechcel som aby sa s môjho syna stal pravidelný užívateľ, ktorý by strácal záujem o dravosť v živote. Kto pozná marihuanu, ten vie, že jej najväčšia škodlivosť tkvie v tom, že jej užívateľ zlenivie a stane sa menej priebojný a hlavne trošku osprostie. Navrhol som synovi, že viem zohnať takú „trávu“, že to ešte svet nevidel, mohli by sme si dať spolu. V hlave som mal ale iný plán, „zmarihuanujem“ ho tak strašne, že už nikdy nebude chcieť drogy ani vidieť. Od kamaráta z Mexika som doniesol marihuanu, ktorú sám kamarát označil za vraždu. Pridal k nej aj kúsok hašišu, hneď ako som mu vysvetlil svoj rafinovaný plán a nabalil mi aj takú vodnú fajku, aby syn nemohol podvádzať. To som nemal robiť, večer na verande sme spolu vyfajčili všetko. V živote som nemal taký strach a paniku, nikdy mi nebolo tak strašne zle. Syn sa len smial a výborne sa bavil. Mňa manželka ratovala celú noc pri záchodovej mise, ešte dva dni som chodil ako v zlom sne. Môj plán sa osvedčil, ale nie tak ako som predpokladal. V živote by som si nedal marihuanu ja! Syn ešte konzumoval rok, dva marihuanu a nakoniec to nechal tak, prestalo mu vraj chutiť. V skutočnosti si našiel priateľku, ktorá mala výhrady a kvôli láske spraví zaľúbený človek čokoľvek. Našťastie sa už k tomu nikdy nevrátil..

Viete, uvedomil som si, že aj keby ju fajčil doteraz, nič by som s tým nespravil. Bolo by to jeho rozhodnutie a jeho život. Darmo si pomyslíte, že ako by ste Vy zo syna to vytĺkli. V skutočnosti by to bolo inak. S deťmi sa dá totiž pracovať len vtedy ak žijú pod Vašou strechou a sú od Vás závislé, akonáhle sa odťahujú do svojho bytu a začnú si žiť svoj život všetko sa zmení. A nebudete predsa štyridsať ročnému chlapovi hovoriť o tom ako nemá užívať nejaké drogy.

Vrátim sa späť k ceste do Indie. Syn s kamarátom nakoniec predsa len odleteli do Európy a dva mesiace išli stopom i autobusom do Indie. V tej dobe ešte mobilné telefóny neboli, neostávalo nám nič iné ako čakať pri telefóne, kedy sa ozve. Nakoniec všetko dobre dopadlo, vrátil sa domov živý a zdravý. Ešte mesiac mal pekné spomienky - bolievalo brucho a toaletná miestnosť sa stala jeho domovom. Ale to prešlo. Aby som nezabudol, vrátil sa nám s malou spomienkou – drakom, nechal sa nám tetovať.




Možno môj spôsob výchovy bol úplne zlý, ale nakoniec sa z nášho syna stal slušný človek s dobrým srdcom. Žiadny namyslený a povýšenecký klamár, či zlodej. A to je základ!

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok