Prijímanie žiaka na gymnázium podľa priemeru je nezmysel!

Občas si preložím nejaké články aktuálneho diania na Slovensku. Moja Slovenčina je žiaľ veľmi chabá, školy som absolvoval v štátoch a tam sa Slovenčina v tej dobe v našom meste nevyučovala. Zaujal ma nový zákon, či vyhláška ktorý určuje priemer známok, ktorý musí žiak dosiahnuť aby sa dostal na strednú školu – gymnázium.

Poviem to priamo. Tento zákon je na jednej strane dobrý, na druhej strane hlúposť. Hlúposť priam ako sa hovorí „do neba volajúca“. Samozrejme je správne určiť podmienky na prijatie, aby všetci žiaci nešli na školu z ktorej nie je uplatnenie. Ale nie priemerom známok a dosiahnutým výsledkom na základnej škole. Priemer nehovorí o vedomostiach! To pozor!

Deti ktoré sa dostávajú do puberty môžu napríklad zavrhovať vykonávanie domácich úloh, za čo im pribúdajú v žiackej knižke samé päťky. Alebo učiteľ ich nemusí mať v láske, preto ich hodnotenie nemusí odpovedať realite. Rovnako môže byť žiak prominentný, čo ho predurčuje mať lepšie známky ako by si zaslúžil. Jednoducho pevne daná hranica na prijatie je nezmysel.

Správne by bolo riadiť sa výsledkami z prijímacích skúšok. Aj dieťa, ktoré malo horšie výsledky na vysvedčení, môže byť neskutočne šikovné, inteligentné a hlavne vzdelané. Vedomosti môže mať a môže ich dokázať v prijímacom konaní na strednú školu.

Rozprával som sa o prijímaní na školu s administrátorom tejto stránky. Končil základnú školu chvíľku po nežnej revolúcií a chcel ísť na elektrotechnickú priemyslovku. V tej dobe išlo o priam výberovú školu, nedostal sa tam každý jedinec. Podmienky na prijatie boli dosť tvrdé vypočítaval sa priemer zo základnej školy spolu s hodnotením aké dosiahol na prijímacích pohovoroch. Sám mi povedal, že nemal najlepšie známky na základnej škole, hovoril mi o neprávostiach pri známkovaní. Viac krát mal rovnakú skúsenosť, obľúbená žiačka mala priemer známok z nejakého predmetu 1,5 a na vysvedčení sa jej objavila 1. On mal na rovnakom predmete, v rovnakom čase – rovnaký priemer(identické známky) a na vysvedčení mal 2. Nič s tým nedokázal spraviť, ale do dnes si spomína na tieto neprávosti. Aj v tej dobe sa známky upravovali podľa obľúbenosti žiakov. Známky na vysvedčeniach nemal zlé, na niektorých skončil s vyznamenaním a na niektorých mal aj trojku. Jedinú! Nebyť trojky, bol by opäť vyznamenaný. Ale chcel ísť na svoju vytúženú školu, vedel, že ak spraví výborne prijímacie pohovory, tak sa dostane na školu. Preto sa posledný rok tvrdo venoval štúdiu. Rodičia ho denne skúšali opakovali si spolu látku za celé roky. Na odborné predmety mu vybavili doučovania. Nakoniec to skončilo tak, že prijímačky spravil na výbornú. Samé jednotky. Aj z matematiky dostal jednotku, pritom na vysvedčení mal väčšinou trojku. Preukázal svoje vedomosti, dokázal, že na tu školu jednoducho má predpoklady i vedomosti.

A takto by to malo byť. Prijatie na strednú školu by nemalo byť odvodené od priemerov v predchádzajúcej škole, ale od vedomostí, ktoré žiak preukáže na prijímacích pohovoroch. To je spravodlivé. Oveľa lepší systém by bol, keby sa spravili aj ústne aj písomné prijímačky, kde by komisia preskúšala vedomosti žiaka, záujemcu na štúdium. Uvedomujem si, že učitelia na stredných školách by z toho nemali radosť, mali by za ich biedny plat, len prácu na vyše. Prijímačky by potom trvali viac dní. Ale na druhej strane by skôr vedeli koho prijímajú. Možno by mohli skôr odhaliť nespratníkov, vďaka ktorým si potom celé roky musia trhať vlasy.

Možno sa niekomu nebude páčiť moje tvrdenie. Ale každý vie, že výsledky na papieri nehovoria o ničom. Či je to vysvedčenie zo základnej školy, strednej školy, alebo diplom z vysokej školy. Všetci môžu mať dobré známky, ale nemusia mať vedomosti a zručnosti. Zmyslom školstva je pripraviť žiaka na život a na jeho profesiu – jeho budúce zamestnanie. Podľa toho by malo byť nielen hodnotenie žiaka, ale aj jeho príprava.

Európske, teda Slovenské školstvo je v tomto trošku pomýlené. Učí množstvo predmetov, všeobecného vzdelania, ktoré človek nikdy nevyužije v praxi. Načo je kuchárovi dokonalá znalosť literatúry? Celé roky sa učí literatúru, jej históriu. Pritom po skončení školy na všetko časom zabudne. Jednoducho informácie ktoré prijal, nikdy nevyužil. Vraj ide o všeobecné vzdelanie, oponujú ostatní. Na druhej strane, stačilo by aj pár mesiacov výučby, načo venovať tomu roky? Sú to stratené peniaze, čas učiteľa. Každý žiak by sa mal od malička zameriavať na svoj budúci odbor, venovať sa predovšetkým svojmu zameraniu. U nás je školstvo iné, zameriava sa na odborníkov. Viem, že tiež to nie je ideálne, ale je to lepšie. U nás tesár si pomaly nedokáže ani vymeniť žiarovku, ale domy stavia tak odborne a kvalitne, že by mu mohli ostatní závidieť. Neovláda žiadny iný jazyk okrem Angličtiny, ale to vôbec nevadí, nie je prekladateľ, ale tesár. Nepotrebuje to!




Škola má pripraviť človeka na život, na jeho povolanie a nie snažiť sa skupinovo naučiť nepotrebné veci. To je základ. Na školu sa majú dostávať ľudia, ktorí tam chcú ísť a svoj záujem majú doložiť na prijímacom pohovore ako inak, svojimi vedomosťami. Nie kusom papieru, pardon, priemerom známok z nejakého papieru..

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok