Dostal sa mi do rúk v skutku zaujímavý text, ktorý som si mohol prečítať, mal som tú možnosť. Neviem ako ho správne nazvať, či išlo iba o správu s možnosťami riešenia, alebo už hotové riešenia z ktorých si politická moc má vybrať v najbližšej budúcnosti ten správny postup. Každopádne je isté, že nebola určená mojim očiam, totiž dostala sa vraj priamo do rúk vyvolenej finančnej elity z vládnych zložiek. A práve táto elita, si v obľube po pár pohárikoch bourbon whiskey pustí ústa na prechádzku a povie, či ukáže aj to, čo malo ostať utajené. To je aj tento prípad. Ale vrátim sa k správe, tá obsahovala možné riešenia aktuálnej krízy a to aj s výpočtom strát na životoch bežných občanoch, majetkoch korporácií, či dokonca možnosti na zámerné vyprovokovanie vojny. Zapamätal som si len nejaké časti..

Pred pár rokmi som sa veľmi tešil, že konečne máme za prezidenta človeka, ktorý zmýšľa pokrokovo a ľudsky. Chcel bojovať voči agresii a neprávosti. Spájal som si to s tým, že patrí so svojim pôvodom k predkom, ktorí boli utláčaní, týraní, nemali práva na nič. Ale naletel som len jeho farbistej kampani. Nebol som sám, o čom svedčí aj jeho Nobelova cena za mier. Očaril svet, ľudí... To sa ale postupne mení. Jeho čistý obraz začína každým dňom blednúť. Vynárajú sa „špinavstvá“ zo zákulisia jeho vlády. Má plnú pusu mierových rečí, a pri týchto rečiach to aj končí! Nemal som v obľube predošlých prezidentov, kvôli ich agresívnemu a militantnému správaniu. Voči iným vždy vystupovali tvrdo, niekedy bež štipku ľudskosti. Niekoho označili za teroristu, alebo nepriateľa štátu a už letelo malé ..

Nahneval Vás nadpis tohto článku? Skúste si dať ruku na srdce a spýtajte sa sám seba, čo sa pozitívneho pre Vás udialo od nežnej revolúcie. Čo priamo Vám priniesla zmena systému? Ak si odpoviete, že nič, čítajte ďalej.. Moja manželka mi hovorieva, že nemám právo kritizovať stav na Slovensku. Patrím totiž k ľudom, ktorých predkovia emigrovali už dávno z krajiny pod Tatrami. O tom ako sa žilo pred tým viem od starých rodičov a rodičov. Mňa zasiahol len ranný socializmus, ale viem dobre porovnať stav teraz a stav pred tým.. Po nežnej revolúcií som aj ja zvažoval návrat na Slovensko. Dobre, že len zvažoval. Nežil by som tam šťastne. Prečo? Nežná revolúcia bola v očiach obyčajných ľudí taká malá iskierka nádeje na zmenu. Na zmenu k lepšiemu. Prvé roky si ľudia vytvárali nádeje na šťastný..

Nedávno sa mi do rúk dostal e-mail od čitateľa tejto stránky. Pýtal sa ma na môj názor ohľadom vyšších daní pre bohatých ľudí. Odkazoval na pár článkov, kde sa píše o tom, že na Slovensku sa chystajú nové zákony ktoré by zvýšili dane pre občanov, ktorí majú približne ročný príjem vyšší ako 33 tisíc Eur. Prečítal som si ich viac krát a predstavil som si ako by som reagoval, keby som žil na Slovensku. V prvom okamžiku som sa veľmi nahneval. Prečo by som mal platiť vyššie dane? To len preto, že som 20 rokov prežil prácou? Skutočnou prácou! Celé roky, keď som chodil do firmy ráno na 7 hodinu a chodil po pól noci domov? Neskôr som dokonca ostával spávať v práci, aby som získal viac času a ani som nezbadal ako moje deti narástli a začali chodiť do školy. Robil som to len pre peniaze, len pre..

Vo svojich článkoch často spomínam, že moja rodina emigrovala v päťdesiatych rokoch do Ameriky. Bol som ešte mladý chlapec, veľa si z toho už dnes nepamätám. Vždy však bolo pre mňa záhadou, že aj keď sme dlhé roky žili už v Amerike, rodičia nezabudli na Slovensko. Snažili sa podporovať rôzne nadácie na podporu Československých disidentov. Viem, že dokonca bola zbierka na podporu Charty77, do ktorej prispela aj naša rodina. Môj otec bol človekom dvoch tvárí, na jednej strane mal chuť pomáhať, na druhej strane strašne nadával na systém. Napríklad dodnes neviem, aký mal názor na Václava Havla. Vždy keď bolo vyslovené toto meno, začal zúriť a frflať. Viete, otec zomrel v roku 1993, takže ešte stihol zažiť zmenu režimu v Československu. Posledné mesiace jeho života sa zvýšila jeho averz..