V priebehu posledných mesiacov nám prišlo opäť zopár otázok na autora väčšiny článkov pána Cohanima. Niektoré, tie najčastejšie otázky sme vybrali a zverejňujeme ich aj s odpoveďami na stránke. Dnes to budú témy ako sociálne dávky pre Rómov, drogová problematika, existencia Boha, možný koniec sveta, či postoj k politike na Slovensku. Otázka: Aký názor máte na politickú scénu na Slovensku? Ktorého politika uprednostňujete? Akej strane by ste dali svoj hlas? Zaujímate sa o kauzu Gorila, čo si o nej myslíte? Joj, pravdu povediac nemám žiadny názor ani obľúbeného politika na Slovensku, nakoľko tam nežijem a nemám ani známych v Slovenských politických kruhoch. Jednoducho do zákulisia nevidím a ťažko mi je utvoriť si názor len na základe toho, čo píšu noviny. Nedokážem ani poveda..

Pred pár dňami som bol u lekára. Sám by som tam nikdy nešiel, žena ma donútila. Veď to poznáte, idete s bolesťou hlavy k lekárovi a ponachádzajú Vám toľko diagnóz, že máte pocit beznádeje. A to nehovorím o tom, že keď sa stanete pokusným králikom, tak za chvíľku aj relatívne zdravý jedinec zomrie na liečbu. Môj predpoklad sa naplnil, ponachádzali mi všetko možné. Vraj môj stav je vážny, pomôžu len operácie a dlhodobá intenzívna liečba. Možno.. Povedal som si, ja sa budem liečiť sám a nepôjdem na operáciu. Veď načo by to bolo dobré. Sám lekár nevedel mi povedať, či to bude mať nejaký význam, len mi pošeptal, že mi môže pomôcť o pár mesiacov, či rokov predĺžiť život. V tomto sú lekári hrozní, nie aby priamo povedali, ako je človek na tom zle. Najprv niečo naznačia a následne dlho hovoria..

Keď si niekedy čítam svoje texty, prichádzam na to, že veľa krát píšem o jednej veci stále dokola. Pointa je rovnaká, len ten balast okolo je iný. Nehnevajte sa za to, tiež to nemám rád keď niekto neustále opakuje tú istú vec do kolečka ako verklík. Ale opakovanie nemusí byť zlé, ak je za tým dobrý úmysel. Moja teta ostala žiť v Československu aj počas dôb komunizmu. Nedávno nás aj s deťmi prišla navštíviť, teda skôr deti s ňou. Chúďatko, už je tetuška celá nevládna, niet sa čomu čudovať má pekných 85 rokov. V tomto požehnanom veku prvý krát letela lietadlom, veľmi sa bála, veď nikdy nebola tak ďaleko od domova. Rozprávali sme sa celé hodiny, priam dni. Pospomínali sme staré časy, až mi to prišlo aj trošku ľúto, uvedomil som si, že vlastne už aj ja som starý človek.. Jej syn sa veľ..

Som jednoducho človek, ktorý sa snaží klamať čo najmenej v dôležitých veciach. Avšak zásadu neklamať som nemal hneď od mladého veku. Vybudovala sa vo mne postupne, vekom. Klamať sa vraj nemá, hovoria rodičia svojim deťom. Lenže nehovoria o tom, že nie je klamstvo ako klamstvo. Klamstvo môže byť vylepšená pravda, zdramatizovaný fakt, milosrdné otočenie pravdy, zníženie dopadov skutočnosti – klamstvo pred strachom, alebo zámerná lož. Bolo by dobré povedať si, že napríklad deti veľa krát klamú pretože majú strach. Niečo zlé vyparatia a vedia, že keď povedia pravdu, dostanú pokarhanie, bitku, či trest. No a tu je najväčší problém pri výchove. Na jednej strane chceme aby deti neklamali a hovorili pravdu. Na druhej strane ak povedia pravdu, dostanú pokarhanie. Keď dieťa povie pravdu a dostan..

Pár rokov po revolúcií som navštívil Československo, teda po novom Česko a Slovensko. Dodnes nerozumiem prečo prišlo k rozdeleniu týchto dvoch národov, vždy mali Česi a Slováci k sebe tak blízko. Aj keď, no čo si budeme hovoriť, mentalita bola vždy trošku rozdielna, Česi sa vždy vedeli postaviť proti neprávostiam a Slováci zas robili to, čo im bolo povedané. Avšak jednu aj druhú krajinu v dnešných dňoch spája to isté, veľké zmeny. Musím sa priznať, bol som trošku sklamaný, tie porevolučné zmeny nepriniesli až tak veľa dobrého. To, čo bolo charakteristické pre Československo – milí, ochotní ľudia, ktorí pozdravili i prihovorili sa, aj keď Vás nepoznali, ktorí otvorili dvere, keď videli, že niekto ide za nimi, tí ľudia vždy usmiatí bez stresu a zhonu sa niekam jednoducho vytratili. Totiž..