Pravda o investoroch a investovaní do začínajúcich firiem
Pred troma rokmi ma navštívil jeden dlhoročný známy. Neprišiel sám, priviedol aj svojho kamaráta. Myslel som, že chce sa len porozprávať, prípadne si pozrieť naše opice. Skutočnosť bola nakoniec iná. Predstavil mi kamaráta a ten hneď mi začal hovoriť, že má výborný podnikateľský plán, ktorý ma budúcnosť a bude veľmi úspešný. Vypočul som ho. Išlo o výrobu húpačiek, preliezačiek a hračiek na detské ihriská. Mal priestor, stroje, mal technológiu, mal materiál aj vzorové hračky, ktoré vôbec nevyzerali zle. Spýtal som sa ho, že čo odo mňa potom potrebuje. Veď má všetko. Jeho odpoveď ma zaskočila, vraj potrebuje investíciu. Na rozvoj firmy! Aby mohol viac vyrábať, mať lepšie stroje, ktoré mu dokážu vyrábať za nižšiu cenu. Na začiatok potrebuje približne 50 000 dolárov.
Moje vnútorné iracionálne ja mi hovorilo, čo je to dnes 50 000 dolárov? To nie je veľa, možno by to malo úspech. Moje druhé ja, malo opačný názor. Aj to je pekná suma peňazí. Ja musím celý rok špekulovať a odkladať si peniaze, aby sa mi taká suma každoročne pripísala na účet a zároveň aby som mal svoj bezstarostný život. Neustále mi opakoval aký je to horúci „zemiak“. Že koľko desiatok tisíc zarobím, ak investujem. Mal podnikateľský plán, mal nakreslené tabuľky, keď vyrobí určité množstvo hračiek, koľko na tom zarobíme. Papier ale znesie všetko, teoretické výpočty budú vždy len teoretické výpočty. Skutočnosť bude ale niekde inde, to ma naučil život. Čo je úžasné v teoretickej rovine, býva najskôr v reálnom živote veľký prepadák.
Spýtal som sa ho, či už niečo predal, ako reagoval trh. Či ľudia si sem tam niečo objednajú. Či má nejaký plán, ako hračky predať. Distribučnú spoločnosť, marketing, internetový predaj, komunitu, kontakty alebo propagačný plán. Nie nič nemal. Predal pár kusov, spravil 5 detských ihrísk. Ľudom sa to páčilo, preto sa rozhodol pustiť do toho vo veľkom.
Musel som si povzdychnúť. Ja mám darovať niekomu peniaze na to, aby si vyskúšal veľké podnikanie za moje peniaze? Ja nesiem riziko straty a on nemá žiadne riziko. Jednoducho to nevyšlo, nevadí. Takýto prístup sa mi nepáči. A verím tomu, že každému kto má peniaze a možnosť ich investovať. V čom spravil chybu, pýtate sa? Hneď Vám to poviem. Za iných okolností by som mu tie peniaze dal. To by ale musel prísť, povedať mi o svojom podnikateľskom pláne a povedať mi, či mu tie peniaze nepožičiam! Ak by sa darilo v podnikaní, tak ich nazveme ako investícia a za určité percento zisku, by sa mi peniaze časom vrátili a niečo aj neskôr zarobili. Ak by skrachoval, musel by mi ich postupne vrátiť, keď si nájde normálnu prácu.
Spýtal som sa ho úctivo, prečo mi nenavrhol, že či mu tie peniaze jednoducho nepožičiam. Drzím tónom odvetil „To si môžem požičať aj v banke.“ Mal som sto chutí mu vynadať a povedať mu, tak si ich požičaj v banke a neotravuj ma. Ale ovládol som sa, čiastočne. Odvetil som „Myslíš, že niekto ti dá peniaze? Ešte ti povie, tu máš aj auto i dom k tomu a poklepká ti po pleci? Ja si každý dolár musím zarobiť! Ja som nikdy neprišiel za nikým, že daj peniaze, investíciu! Pre mňa má aj 10 dolárov hodnotu. Keď som potreboval väčšiu sumu peňazí požičal som si ich aj vrátil.“
„Ale toto je skutočný bussines! Zarobíme na tom milióny dolárov. Nájdem si iného investora, ak ty nechceš. Budeš ľutovať..“
„Možno áno a možno nie. Len mi povedz, prečo sa obávaš pôžičky z banky.“ odvetil som.
Začal už hovoriť miernym tónom. „Vieš ako to chodí. Platíš malé dane, optimalizuješ účtovníctvo tak aby si mal čo najviac pre seba. Ak máš malé daňové priznania, banka ti nepožičia.“
„No keď máš výborný plán, a kúpiš stroje na leasing, zaručíš sa vybavením ktoré máš teraz, banka ti požičia peniaze, na stroje“
„A žiť budem z čoho?“
„Veď ty chceš investíciu do firmy, na lepší rozbeh a nie na svoj život! Tak tu je pes zakopaný! Ty chceš peniaze pre seba, aby si mohol podnikať a nebáť sa o prežitie.“
„To len malú časť peňazí! Ostatné dám do strojov. Je to horúci zemiak, super bussines!“
Rozhodol som sa byť otvorený a povedal som mu, že ja nebudem sponzorovať niekoho bezstarostný život. Ak chce, nech si zoberie úver z banky. Že mu to doprajem. Ešte skúšal mi navrhnúť spoluprácu, či by som mu peniaze nepožičal. Odmietol som. Nikdy nepožičiam peniaze človeku, čo ma pri prvom jednaní chce „odrbať“.
Aké je z toho ponaučenie? Nikdy nedávajte, neinvestujte svoje peniaze do neistých projektov. Nikdy nedajte peniaze človeku, čo Vás na začiatku zámerne klame. Neverte číslam na papieri, neverte vidine ľahkého zárobku. Používajte vždy svoj rozum. A ak hľadáte investora, takto sa s ním nebavte. Aj keď máte dobrý plán. Úprimné a otvorené jednanie investor vždy ocení, a dokonca aj keď plán nemá úplne jasnu ideu, môže to skúsiť. Mimochodom, včera som sa dozvedel, že tento podnikateľ sa topí v dlhoch a je na pokraji krachu. Dobre, že vyhral u mňa zdravý úsudok.
PS: V texte možno nájdeš gramatické chyby, štylistické prehrešky. Ospravedlňujem sa za to! Som bežný človek a nie spisovateľ, alebo gramatický korektor. Moja slovenčina je žiaľ veľmi chabá, školy som absolvoval v štátoch, kde žijem skoro 50 rokov. Niektoré chyby vznikli aj počas prekladu do Slovenského jazyka, prižmúrte prosím jedno očko. Ďakujem!
Jeden z mála poučných článkov na tomto webe.