Nemá zmysel prešetrovať staré kauzy a demonštrovať!

Niekedy musím doslovne žasnúť nad zmýšľaním iných ľudí. Ľudia kričia, aby sa prešetrili všetky kauzy a tunely, robia demonštrácie i spisujú petície za lepší život. Chápem, že sa hnevajú nad tým, čo sa okolo nich deje, že sú nespokojní, avšak neuvedomujú si, že ich volanie je len plytvanie časom a energiou. Možno sa za tým skrýva jednoduchá nekonečná naivita, ťažko povedať. Každý by si mal vždy vopred uvedomiť, že je to rovnaké, ako žiadať zlodeja, ktorý sa stal sudcom prostredníctvom petície, aby priznal sa k tomu, že niečo ukradol a zároveň sa aj sám odsúdil. To je samozrejme jasný nezmysel. Prečo by sa priznával, keď takto môže byť na slobode?

Podľa mňa, by mali sa títo ľudia pozrieť na daný problém očami bežného človeka. Bežný človek si prečíta o tunelovaní, pozrie si na vystúpenie plného múdrych záverov na demonštrácií, povie si áno máte pravdu, prípadne podpíše nejakú petíciu a tým to pre neho skončí. Opäť zapadne do svojho stereotypu života, snaží sa ďalej pracovať ako stroj a to len preto, aby si udržal prácu, aby mal čo jesť a aby mal z čoho zaplatiť účty. Existenčné problémy sú zmyslom bežného človeka! Zároveň si každý jeden človek dobre rozmyslí, či sa začne „motať“ do nejakých demonštrácií a petícií, lebo si veľmi dobre uvedomuje, že politicko spoločenská nekorektnosť ho môže stáť prácu a živobytie.

Štandardne demonštrujú tri skupiny ľudí. Člen tej prvej skupiny štandardne nemá čo stratiť a práve nedostatok finančných prostriedkov ho dohnal do stavu, že pôjde demonštrovať. Do druhej skupiny patria ľudia, ktorí sú zabezpečení finančne, alebo sú krytí niekým z hora. Myslím tým aj rôznych politikov, ktorí s obľubou sa ukážu pred médiami, berú svoju účasť na demonštráciách ako budúcu kampaň. No a v tretej skupine sú ľudia, ktorí skutočne chcú zmenu, idú do rizika, že si pokazia život a chcú dobre pre všetkých, ale tých je naozaj málo.

Tak, či onak, ľudia ktorí si myslia, že vďaka petíciám a demonštráciám sa podarí objasniť všetky kauzy sú hlupáci, naivní hlupáci. V svojom zápale nedokážu pochopiť, že je to rovnaké, ako keď si hasič zoberie na horiaci les len vedro s vodou a bude veriť, že ak sa bude snažiť, tak požiar uhasí. Totižto jeho možnosti sú obmedzené, možno uhasí kúsok, ale neuhasí celý les. A navyše sa mu môže veľmi ľahko stať, že plamene ho obkľúčia a on jednoducho zhorí ako fakľa. Vážení čitatelia, toto je realita!

Treba ísť na to úplne inak, je potrebné zjednotiť sa a tlačiť na vládu, aby prijala zákony, ktoré do budúcnosti zamedzia tunelovaniu a rozkrádaniu. Takýto zákon by bol zároveň aj kladivom na prebiehajúcu krízu, no verte mi, politická elita má neskutočný strach z takéhoto riešenia!

Či sa to niekomu páči, alebo nie, za krízou stojí predovšetkým tunelovanie a rozkrádanie štátov! Všetko pekne spolu súvisí, štáty – finančné korporácie – rozkrádanie – zadlžovanie – kríza. A pritom vyriešiť globálnu i individuálnu štátnu krízu je také jednoduché. Zosobnená zodpovednosť politikov a šéfov všetkých štátnych firiem za ich činy a samozrejme ručenie celým svojim majetkom!

V podstate nespokojnosť so svojou finančnou situáciu a zároveň znalosť toho, že kto žije nepoctivo a okráda štát sa má ako prasa v žite ženie ľudí do ulíc. Ja to nazývam spojením spravodlivá závisť. Ono, viete, keby každý človek mal dostatok peňazí i kus slobody, do demonštrácií by sa veľa ľudí nezapájalo. Veď prečo by to ja robili?

Na riešenie nespokojnosti v spoločnosti a zároveň aktuálnej krízy naozaj existuje také jednoduché riešenie. Stačí sa zamerať na to, aby sa menej rozkrádal štát, aby bolo menej podplácania a posúvania si majetku. Toto však treba riešiť na vysokej úrovni politickej i manažérskej . Lekár je zodpovedný za svoju prácu, ak niečo vykoná zle, bude súdený. Ale čo takí politici, šéfovia štátnych firiem? Tí za svoje rozhodnutia sú tresne stíhaní? Nie sú! Takže môžu verejne dohadovať si zákazky, dohadovať sa s finančnými korporáciami a veselo ďalej rozkrádať štát a štátne firmy.

Poviem Vám, by si každý jeden manažér v štátnej firme, alebo minister veľmi dobre rozmyslel, či podpise nejakú predraženú zákazku, ak by vedel, ze ho to môže stáť dlhé roky väzenia a zhabanie všetkého jeho majetku, aj majetku jeho rodiny, ak bol získaný v období jeho pôsobenia vo funkcií. A nekonali by sa žiadne prepisy firiem a haciend na deti a synovcov!

Na záver ešte opäť pridám dôvetok. Často sa stretávam s argumentom, že ako sa dá relevantne zistiť, či je nejaká štátna zákazka predražená. Pritom je to triviálne, stačí jeden paragraf o tom, že štátna zákazka môže byť iba na úrovni priemerných veľkoobchodných cien v danom segmente. A to aj v prípade tovaru, aj služieb.




Viete, skutočné riešenia problémov existujú a majú zmysel pre spoločnosť, len ich je potrebné aj chcieť presadiť v oblasti legislatívy! Spisovanie petícií naozaj neprinesie riešenie, totiž tí ľudia, ktorých sa tie petície týkajú, majú z toho akurát zábavu a myslia si o ľudoch na petícií, že sú to akurát „otravní dementi“..

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok