Využitie príležitosti je kľúčovým faktorom!

"Tatino, potrebujem 5 Eur do školy!" ozvalo sa s detskej izby. Zase peniaze, povzdychol som si a začal som si spomínať na množstvo nezaplatených faktúr za tento mesiac. Odkedy sme kúpili na hypotéku starší dom išlo to s mojou rodinou tak povediac dole vodou. Nestíhali sme splácať dom a zároveň financovať chod domácnosti tak, aby sa deti mali dobre. Iste to poznáte, dieťa ráno si odmietne obliecť tričko, lebo nie je značkové, veď vraj všetky deti majú iba značkové oblečenie. Neviem, kde na to iní rodičia berú peniaze. Teda viem, ale nerád si na to spomínam, nie som ten typ človeka, ktorý by zapredal svoju čestnosť len za účelom byť bohatý. Otvoril som peňaženku, vybral z nej poslednú bankovku a položil ju na stôl.

Dnes zas nebudem mať obed, nevadí, hlavne nech deti sa majú dobre. Síce manželka včera navarila, ale nemám to srdce odjesť deťom z obeda, veď, čo by som to bol za rodiča. Dám si len pár rožkov z výpredaja. Ako často som si toto v poslednej dobe hovoril, už ani sám to neviem spočítať. Všade je kríza a ja nemám prácu. Aspoň, že manželka zarába, inak by sme skončili na ulici a to doslovne. Teda prácu mám, prerábam postupne náš starý dom a premieňam ho na rodinné hniezdo – domov. Ale zamestnanie mi chýba, odkedy ma prepustili s fabriky, veru tak to som si ten blahobyt po nežnej revolúcií nepredstavoval.

Dnes ma čakalo rozkopávanie pivnice, chcel som ju prerobiť na obytnú miestnosť, možno spálňu. Nebude to veľký zázrak, ale účel spania stačí, aj keď tam bude tma. Malé okienko príliš miestnosť neosvetlí, ale to nevadí, veď človek keď spí, nepotrebuje okná, vyspať sa dá hocikde. Zobral som do rúk krompáč a začal som monotónne búchať po podlahe, zem tam bola tvrdá, dobre usadnutá. Viete, odkedy máme málo peňazí, moc sa mi nechce pracovať, stále viac strácam elán do života a v podstate aj jeho zmysel. Nevidím už tú krásnu budúcnosť a šťastnú rodinu ako to bolo v mladosti. Vždy keď pracujem manuálne prepadnem do víru myšlienok o beznádejnosti budúcnosti. Inak tomu nebolo ani dnes. Z myšlienok ma vytrhlo až dunenie krompáča na niečo tvrdé. Pomyslel som si, že určite to bude zas nejaký kus skaly, ktoré tu pôvodný majiteľ poskrýval všade kde sa dalo. Zobral som lopatu a povyhadzoval zem na fúrik. Ten tvar sa mi akosi nepozdával, toto nebola náhodne zakopaná skala, vyzeralo to skôr pospájané skaly do skladačky puzzle.

Čo to do pekla je? Klenba, či pohrebisko. Možno len jama plná skál. Zrazu sa vo mne objavil malý bádateľ, hľadač pokladov z detských kníh. Odoberal som menšie aj väčšie kusy kameňa a hádzal ich do roku pivnice. Veru nebolo by zlé, keby som našiel zlatý poklad, to by bolo sveta žitie. Zaplatil by som hypotéku a manželka by mohla ostať doma, nemusela by chodiť do práce. A deťom by som kúpil takú autodráhu, že by na jej rozloženie nestačil ani celý náš dom. Veru chudobný človek sa aj nitky chytá, už dávno som pochopil, že to nie je porekadlo hodné len do histórie, ale plnohodnotne platí aj na dnešné pomery. Čo je toto za dobu, ľudskosť a súdržnosť medzi ľudmi sa stratila, všetkým ide len o jedno. O peniaze.. Chystal som sa dvihnúť mohutnú skalu, v tom sa mi vykĺzla z rúk a spadla niekam do hĺbky. Uprostred zhluku skál sa vytvoril malý otvor plný tmy. Pozeral som sa dnu, nič som nevidel. Priam automaticky som vhodil do otvoru pár kamienkov a počúval zvuky, ktoré sa ozývali z prázdnoty. Nebolo to veľmi hlboké, možno pár metrov. Chcelo by to vidieť, čo je vo vnútri a tak rozbehol som sa hľadať po dome baterku.

Nahol som sa tesne k otvoru a zasvietil. Oči sa len ťažko zvykali na zmenu svetla, i tak som rozoznával kúsky kamennej dlažby. Nahol som sa ešte bližšie, ale začal ma svrbieť nos od vlhkého stuchnutého vzduchu, ktorý stúpal z otvoru. No čo, otvorím to poriadne a pozriem sa dnu. Čoskoro sa mi podarilo zväčšiť otvor natoľko, že sa dal doňho spustiť rebrík a bez zaváhania v napätí som vliezol dnu. Bola to malá klenbová pivnica s rozpadnutým sudom, ošumelými drevenými debnami a úzkou chodbou, ktorá bola zavalená hneď po dvoch metroch. Lúč baterky objavoval každý jeden kameň, každú medzierku a nakoniec spočinul na tých drevených debnách. Aké tajomstvo skrývajú, postupne mi začalo vŕtať v hlave, ale nič nebránilo tomu, aby som to preskúmal. Možno sú v nich drahé kamene z neďalekého hradu, zlato, či nacistický poklad ukrytý počas druhej svetovej vojny. Zatriasol som vrchom debne a na moje prekvapenie, hneď sa otvoril. Z vnútra na mňa hľadeli sklené fľaše plné podivnej tekutiny s výraznými usadeninami. Staré víno! Otvoril som aj ostatné debne, ale všade boli len fľašky, žiadny poklad.

Celý sklamaný som si sadol na zem, vystrel si nohy a vložil do úst fajku. Uvedomil som si, že som vlastne aj zabudol na svoju závislosť, taký som bol vzrušený zo svojho objavu. Krátky výdych, hlboký nádych, nikotín sa dostával do môjho mozgu a stimuloval ho k novým úvahám. Vychutnával som si slastné pocity a popritom očami som behal po otvorených debničkách. Jedna fľaša bola tuším prázdna, bol v nej len akýsi zvitok papiera, či čo to bolo. Veľmi som ani nerozmýšľal, priznám sa, chytil som ju a buchol o zem. Nič sa nestalo, fľaša držala, každopádne išlo ešte o poctivú kvalitnú ručnú výrobu. Musel som ešte veľa krát poriadne udrieť, aby som počul známe rinčanie skla. Nebudem Vás zbytočne napínať, boli to len obyčajné recepty na výrobu vína, písané v nemčine, nič zaujímavé pre mňa, nič čo by mi pomohlo zbaviť sa biedy a materiálnych starostí. Možno v minulosti mali výrobné postupy na výrobu dobrého vínka hodnotu malého panstva, ale dnes už víno vyrába skoro každý. Nevadí, aspoň mám pivnicu a to zadarmo, stačí len dorobiť schody...

Tento príbeh by sa skôr hodil na literárnu stránku pre začínajúcich autorov, priznávam. Ale obsahuje viac atribútov, z ktorých sa môže každý jeden začínajúci podnikateľ, či bežný človek poučiť. Základom života je dokázať sa uskromniť, nepodliehať depresiám i smútku, keď nemá človek zamestnanie a dokázať využiť príležitosť.

Práve odhalenie a využitie príležitosti je kľúčovým faktorom. V príbehu bola veľká príležitosť, ktorá bola neodhalená. Pre niekoho je pár fliaš zmúteného vína a pár starých receptov len odpadom - zbytočnosťou. Pre iného zas môže byť doslovne zlatou baňou. Niekto by mohol víno predať zberateľovi, niekto by zas mohol predať recepty s receptúrou, a niekto by sa pustil do výroby vína podľa receptov.




Nuž, častokrát v nejakej „sprostosti“ sa môže skrývať potenciál, práve ten skutočný nápad, vďaka ktorému sa dajú zarobiť peniaze. Preto vždy je potrebné hľadať a odhaľovať skryté významy, ktoré Vám neustále ponúka život skoro každý deň!

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok