„Ja vždy hovorím, že každý človek má svoj názor na danú vec, každý človek vidí a chápe veci inak. Nikto nevie povedať, čo je správne a čo nie v systéme prírody, života a celého vesmíru. Možno si iba myslíme, že tá naša pravda je tá správna. To pripúšťam aj v mojom prípade – možno nemám pravdu a moje príspevky budú je len jeden veľký „blábol“. Ale vždy sa spýtam, či si aj ostatní pripúšťajú, že možno oni nemajú pravdu?“
Zipperle Cohanim
Moc peňazí

Podnikanie a jeho zmysel. Alebo je podnikanie nezmysel? (Prepis z prednášky) 2004



Dnes som tu, aby som Vám niečo povedal o podnikaní... Toto mi bolo povedané, keď ma sem pozvali. Mám povedať niečo o podnikaní. Takže, podnikanie je definované ako nejaká činnosť za účelom zisku a zarábania peňazí. Toľko stačí k teórií, si myslím. Tému, ktorej som sa mal držať som už vyčerpal.

Ak by ste chceli počúvať zmes odborných rád, mali ste ísť na prednášku ekonómov a pseudoekonómov a nie sem. Pokúsim sa Vám povedať teraz niečo z pohľadu podnikateľa. Človeka, podnikateľa a nie nejakého namysleného rýchlo zbohatlíka - „vyjebávača“. Čo viem to poviem. Nebudem schovávať svoje získané vedomosti za nejaké nepochopiteľné vety.

Viete, problémom ľudí ktorí prednášajú o podnikaní a o tom ako zarobiť peniaze je ten, že Vám nepovedia ako zarobiť peniaze. Ukazujú len smer ako by ste mali ísť, lebo im sa to tak podarilo. Alebo ako sa to podarilo niekomu inému, kto má dnes milióny dolárov. Niektoré rady sa zjednodušene dajú prerozprávať ako. “Zober peniaze, investuj ich ak je dobrá príležitosť a budeš bohatý.“ Keď Vám to poviem takto na rovinu, vysmejete ma, lebo to viete aj bezo mňa.

Ale keď do toho zamiešam kopec motivačných kecov... a tiež pridám trošku brainwashingu... a budem Vás motivovať a budem Vám dávať nádej, že raz budete bohatí, zmeníte názor na túto prednášku. Budete potom hovoriť na akej výbornej prednáške ste boli a čo všetko Vám dala. Ale to ja robiť nebudem. Takže možno budete sklamaní, vopred sa Vám ospravedlňujem. Tak začíname.

Ak ste sa nenarodili pekný vzhľadovo, nemôžete robiť modelku, modela. Ak ste sa narodili bez hudobného nadania a bez nádherného hlasu asi nezarobíte milióny ako hudobník. Ak jednoducho nie ste celebrita peniaze Vám len tak nespadnú. Alebo ak ste nezdedili ropné pole, či diamantovú baňu, alebo Váš strýko nie je prezidentom alebo drogovým barónom, neostáva Vám nič iné ako si peniaze zarobiť sám.

Niekto sa vie veru správne narodiť, hovorieval som si v mladosti, keď som ešte občas pociťoval závisť....

Príroda ma totiž neobdarila ani krásou, ani talentom k hudbe, či umeniu. Dokonca som trpel aj nedostatkom priebojnosti. Radšej ako keby som za niečim bojoval, som len mávol rukou a nechal to tak. K tomu sa pridala neschopnosť naučiť sa cudzie jazyky. V škole som sa učil dodatočne cudzí jazyk – nemčinu viac ako 10 rokov a neviem s nej nič. Šeredný, bez talentu a ešte aj hlúpy. No veru nič moc kombinácia, to som ja. A k tomu ešte pochádzal som z chudobných pomerov, z robotníckej rodiny. Aj napriek týmto nepriazňam osudu sa mi podarilo začať niečo robiť, podnikať aby som mohol zarobiť peniaze. Ako to vám poviem po kratučkej prestávke, zabudol som si totiž v aute..

Môžem otázku? Doviezol si sa na aute za 60 tisíc dolárov a radíš obyčajným ľudom ako zarábať peniaze. Vieš čo je to vôbec žiť od výplaty k výplate? Bohatý človek vidí len seba a nechce niekomu pomáhať. Už len čakám ako pred koncom budeš ponúkať pohľadnice s tvojou fotkou po 100 dolároch, aby si ešte viacej zarobil. Všetci bohatí namyslenci ste len nenažraní arogantní gayovia, ktorí si liečia komplexy charitou a zákerným pohľadom. Toľko zas môj názor.

Hm.. Ďakujem za úprimný názor. Ale drahý môj, vyvediem ťa z tvojho omylu. Ja si môžem dovoliť na rozdiel od teba hovoriť o tom ako zarobiť peniaze. Z dvoch dôvodov.

A s akých? S titulu, že si bohatý a s titulu, že o živote chudobnejšej časti obyvateľstva vieš nič?

Dohodnime sa takto, ja poviem ucelený celok a ty potom povieš svoj názor, nebudeme si skákať do reči ako deti na pieskovisku. Vyhovuje?

Áno..súhlasím


K tým dvom dôvodom. Prvý dôvod je ten, že pochádzam s chudobnej rodiny..

No a? Z chudobných rodím pochádza polovica obyvateľstva zemeguľe.

Skáčem ti ja do reči, či slovo chlapa, ktoré si dal, pre teba neplatí?

Áno, áno, viem, som ticho.

Takže pochádzam z chudobnej rodiny. V mojom živote som mal aj horšie obdobia, keď mi skrachovala prvá firma a ostal som bez peňazí len so samými dlhmi. Naháňali ma ľudia ktorým som dlhoval peniaze. Niektorí sa vyhrážali. Predal som všetko čo som mal auto, telefón, skrine, lampy, oblečenie, jednoducho úplne všetko. Mal som našťastie časom možnosť prespávať v starom dome. Inak som bol bez strechy nad hlavou s prázdnym bruchom. Doslovne. Niektoré dni som jedol len kus chleba, ak sa mi podarilo niečo brigádnicky zarobiť. Ak neboli peniaze, jedol som trávu, žihľavu a štvorlístky, ktoré som nazbieral na lúke. Raz ako polievku, inokedy surové. V núdzi aj slimák sa dal zjesť. Najhorší je stav keď človek je neskutočne hladný. Bolo mi blbé ísť žobrať. Začal som chodiť do lesov, zbieral som lesné plody, vyrábal drevené metly a píšťalky z dreva, ktoré som predával. Aby som mal aspoň na jedlo. Hlavne som sa utápal v depresiách a žiali. Prečo sa to stalo práve mne, kládol som si otázku? Bol som zvyknutý mesačne utrácať 10 tisíc dolárov len pre zábavu a zrazu som nemal nič. Až keď človek padne na úplne dno, nastane u neho reštart. Odrazenie sa od dna. Nevzdal som to, nestal sa so mňa smradľavý opitý bezdomovec, ktorý otravuje pred obchodom a pýta si od Vás peniaze. Robil som čo sa dalo, pomáhal som ľudom aj za pár drobných. Kosenie trávy, kopanie kanála, nakladanie odpadu do auta. Prvé väčšie peniaze som zarobil, pri kopaní potrubia vo veľkom svahu pod lesom, kde sa k horskej chate ťahalo potrubie s vodou. Technika sa tam nevedela dostať. Človek s lopatou áno. Vonku bolo hnusné počasie, pršalo pár dní. Nikto to nechcel ísť robiť ani za pekného počasia, nie ešte v daždi. Potreboval som peniaze, chcel som zarobiť. Nebál som sa pracovať. Po kolená som stál vo vode a blate. Ale kopal som a vykopal som jamu hlbokú 39 inchov dlhú hádam 43 yardov na potrubie. Robil som to mesiac, dva. Nepamätám si presne. Robil som od 6stej rána do 8 večera, každý deň 16 hodín. Nepoznal som nedeľu, sviatok. Ruky som mal samý mozoľ, ktoré praskali a tiekla mi s nich krv. Bolo mi do plaču, ale nevzdal som to. Na konci úmoru, bol majiteľ tak veľmi spokojný, že som skončil so sumou pomaly 2500 dolárov vo vrecku. Mohol som si prenajať dom, kúpiť veci a pustiť sa do podnikania. A pomaly posplácať dlhy. Vtedy som pochopil hodnotu peňazí a ich význam. Za každým dolárom je kus roboty. Ak na to pozeráme s poctivého hľadiska. Teraz môžeš povedať ty svoj názor, tvoju skúsenosť, čo je to byť chudobný..

Zaskočili ste ma, nevedel som toto o Vás. Ani neviem, čo na to povedať. Takto zle ako vy som na tom nikdy nebol. Len sa spýtam, nemohli ste sa vrátiť k rodičom?

Mohol som sa vrátiť, ale nespravil som to. V prvom rade otec bol alkoholik, ktorý každý deň deptal všetkých, búchal, trieskal, rozbíjal. Na druhej strane som nechcel ešte viac trápiť mamu. Nechcel som aby k nám chodili ľudia, ktorým som dlhoval peniaze. Keď som začal sa mať dobre, zabudol som na nich. Namiesto toho aby som mame kúpil dom a pomohol jej sa odsťahovať a zbaviť sa opilca v dome, minul som peniaze na nové auto, pomáhal som všetkým na okolo, rozdával som peniaze cudzím ale na vlastnú rodinu som zabudol. Uvedomil som si to všetko, až keď som skončil na ulici..

Tu druhú vec, dôvod, prečo môžete hovoriť o zarábaní peňazí ani nechcem vedieť. Radšej. Sekol som sa v úsudku na Vás. K môjmu výroku dodávam na záver okrem Vás. Povedzte prosím aj ten druhý dôvod..

Peniaze, ktoré mám som si zarobil poctivou prácou. Aj manuálnou aj psychickou. Nikdy som si nenavyšoval cenu ako to robia ostatný podnikatelia. Keď som si ohodnotil svoju prácu na 20 dolárov i keď za rovnakú prácu sa bežne bralo 60 dolárov, bol som spokojný. Rovnako ako aj ten pre koho som robil. Nikdy som si nepýtal v začiatkoch za robotu peniaze, povedal som koľko dáte toľko bude. Alebo som povedal, že to je dobre nech nič nedávajú. Napríklad mal som servis výpočtovej techniky. Prišiel zákazník, ktorý si v tej dobe omylom zmazal command.com v MS DOS. Starší z Vás si pamätajú ešte doby DOS. Systém som mu opravil, ale zdalo sa mi za tých 10 minút pýtať vôbec peniaze. Preto som otvorene povedal, že tá závada bola taká malá, že mi svedomie nedovolí si pýtať peniaze. Keď chce, nech dá toľko, koľko môže a nebude mu chýbať. Zákazník nechápal, nevedel či sa ma smiať alebo ďakovať. Potom mi povedal, že bol v inom servise, kde po obhliadke počítača povedali, že to bude stáť 120 dolárov. Zdalo sa mu to veľa, tak išiel sa spýtať aj k nám. Na stole vtedy nechal 50 dolárov. Pamätám si to dnes. Lebo aj 50 dolárov je riadny peniaz. To mi pritiahlo zákazníkov, poctivosť a otvorené jednanie je magnet na peniaze. To mi verte. Ľudia v dnešnej dobe už sú alergický na podvodníkov. Každý každého chce oklamať, každý na každom chce zarobiť. Všade je to okolo nás. Stačí taká odpoveď?

K tomu už sa nedá nič dodať. Ostáva naozaj len zamyslieť sa nad Vašimi skutkami a filozofiou a poučiť sa z nej. Prosím nehnevajte sa, nemyslel som to tak..

To je v poriadku o tom je diskusia. Už ma všeliako pomenovali, ja si z toho ťažkú hlavu nerobím. Ja mám na to jednu múdrosť vlastnú. Z rečí a názorov iných sa nenajem. Preto ak niekto chce diskutovať, diskutujem vysvetlím, pomôžem. Ak niekto chce útočiť a urážať a tvrdohlavo presadzovať svoj názor, idem preč.. Hneď prídem, budeme potom pokračovať, ..



Cink, cink, už som späť. Trošku meškám, ešte jednu cigaretku som musel si dať, chuť som mal. Už ani poriadne neviem o čom mám dnes prednášať. Teda čo som hovoril a nehovoril.

Hovorili sme o tom, čo je podnikanie. Ľudovo povedané je to nejaká činnosť, ktorá nám prináša peniaze a iným ich berie. Lenže nie je podnikanie ako podnikanie. Ak sa rozhodnem podnikať a budem ponúkať nejakú službu, napríklad Vám vykopem na záhrade jamu a vy mi za to zaplatíte je to skôr odmena, za moju prácu, za energiu ktorú som minul pri kopaní. Iné je, keď si pod podnikaním predstavíme obchodníka. Obchodníka, ktorý predáva topánky. On topánky kúpil za 50 dolárov. Nahodil si na nich 50 dolárov a Vám ich predáva za 100. To už ani nie je podnikateľ obchodník ale hajzel podvodník a okrádač. Prečo si nenahodí primeranú sumu? Tak aby aj jeho podnik zarobil a zároveň aby mu aj nejaké peniaze ostali do vrecka? V dnešnej dobe chce mať každý hneď veľa peňazí, voziť sa v drahom aute, mať super luxusné značkové oblečenie, zlaté reťaze s drahokamami a hlavne sa ukazovať, že on má peniaze, on má na to..

„To nie je ukazovanie, to je užívanie si peňazí“

Vy v rámci užívania si peňazí potrebujete mať na krku povešané diamanty? Potrebujete mať tri golfové ihriská? 20 áut? Teda pokiaľ nemáte koníčka, či hobby zbieranie automobilov. Alebo golfových ihrísk, hehe.

„Nepotrebujem, ale prečo by som to nemal, keď mám na to peniaze.“

Odpoviem Vám úprimne, je mi Vás ľúto. Ak to chcete všetko mať zarobte si vlastné peniaze a kúpte si aj prenosnú svetožiaru a dva vreckové nafukovacie bagre.

„Aj si kúpim a budem sa chváliť. Nebudem sa schovávať a tváriť sa, že na to nemám.“

No vidíte ukazujete plnohodnotne svoj charakter a prístup k peniazom. Ale samozrejme neodsudzujem Vás, je to Vás pohľad na svet, iný človek iný názor. Dovolím si malú poznámku, bez urážky. Kľudne môžete odpovedať rovnako úprimne aj vy mne. Ste ešte mladý, v tom je Váš prístup. Aj ja som bol rovnaký. Len lepšie si je uvedomiť tieto veci skôr ako sa popáliť. Aj keď na druhej strane, určite pád každému prospeje. Bez pádu sa nesformujú názory na život a peniaze.

„Som mladý. Neviem čo všetci starí majú s tým problém. Veď aj oni boli mladí a narobil kopec somarín“

Narobili jasne. A veľa krát aj väčšie somariny ako ich deti. Len nemôžu to povedať pred deťmi, lebo by im to deti nezabudli pripomínať aj 4 krát za deň. Starší aj veľa krát neradi sa vracajú k hriechom mladosti, hnevá ich aké hlúposti narobili, lebo veľa krát to ovplyvnilo aj ich život. To je to keby, keby, keby... Starší nechcú zlé mladým, práve naopak..

„Starším, ktorí sú za vodou a majú dosť peňazí sa dobre poučuje mladých. Naši rodičia, čo podedili majetky bo babkách a dedkoch, tým sa dobre mudruje“

Vy závidíte vlastným rodičom, že zdedili niečo po vlastných rodičoch? Čo na to povedať. Len si predstavte, že jedného dňa budete vy dediť po svojich rodičoch a Vaše dieťa bude na Vás nahnevané, že vy máte peniaze a jemu ich nechcete dať, aby si kúpilo auto, alebo zlatú reťaz.

„Moje dieťa také bude. Ja mu doprajem všetko, čo bude chcieť..“

Doprajete mu len to, na čo budete mať. To pozor. Tiež nebudete nadšený ak budete vidieť ako bude Vaše dieťa rozhadzovať peniaze len tak do vzduchu, ktoré ste Vy museli zarobiť a odrobiť si. A keď bude chodiť od Vás drankať ďalšie peniaze.

„Ja mu dám, lebo viem aké je to keď nemám peniaze.“

Teraz viete. Ak sa dožijem, skúste sa mi ozvať za 20 rokov, či je všetko naozaj tak ako ste si to vysnívali a predsavzali. Možno to bude všetko úplne inak. Možno sa už ani vy nebudete chcieť ukazovať, že na to máte a ukazovať sa, čo si môžete všetko dovoliť..

„Ale ľudia sa chcú ukazovať a musia sa ukazovať. Aby všetci vedeli, že na to majú a aby si ich preto vážili. Herci a hudobníci, smotánka. Prečo sa potom ukazuje?“ pripojil sa ďalší diskutér.


No prečo? Lebo o väčšinu s nich by ste ani bicykel neopreli. Ani pes by po nich neštekol. Celebrity sú celebritami, lebo sa o nich píše, hovorí. Ukazujú sa aby zarobili na záujme ľudí, aby zarobili producenti a ich manažéri, aby zarobili bulvárne noviny na článkoch o nich, a množstvo iných ľudí. Ako si myslíte že to celé funguje? Veď celebrity si platia. Musia si platiť za články v novinách špecialistom, aby o nich písali. Veľa krát vytvárajú si škandál, aby ľudia na nich nezabudli. Žijú vďaka záujmu hlúpejších, teda aby sme nikoho neurážali, nazvem to jednoduchších ľudí. Bez toho by chodili do práce ako iných milión ľudí a tešili by sa na každú výplatu. Len ich image ich predáva. Celé je to povrchné. Ale to je ich problém, len je to ten najhorší vzor aký si môžete vybrať.

„Koľko spevákov ale začalo od nuly a dnes sú slávny a bohatý? Nie je to cesta ako byť bohatý?“ pripojil sa ďalší diskutér.

Samozrejme je to cesta. Buď mali neuveriteľný talent, a všimol si ich bohatý producent. Vyniesol nikoho na výslnie mediálneho neba. Spravil to len preto aby zarobil a zase sa na niekom priživil. Veľa krát pravé talenty ostanú skryté. Možno si to neuvedomujete ale zase je to len o tom, že bohatý človek vytvoril si bussines, z nikoho spravil niekoho. To je rovnako ako keď investor investuje svoje peniaze do nejakého projektu. Bohatý sa stane ešte bohatším a niekto sa teší, že zarobil. Najlepšie sa zarába na hlúposti, naivite a jednoduchosti iných. Ale pozor. Spevák ma talent na niečo. Talent, ktorý žiaľ väčšina ľudí nená. Príroda im ho nenadelila. A týmto chcem radiť a pomáhať a nie niekomu kto to nepotrebuje. Z tisíc, ba možno z desať tisíc spevákov sa len jeden stane úspešný. Ale z poctivého, zručného, šikovného a dobrosrdečného človeka sa môže stať každý podnikateľom ktorý bude mať peniaze. Zo sna byť hviezdou ale mať peniaze nebudete.


„Skoro každý podnikateľ a bohatý človek sa ukazuje, že má peniaze. Pozrite sa do novín.“

Viete mi povedať jednu vec, koľko je bohatých ľudí, čo sa neukazujú a ani ste o nich nepočuli? Viete koľko je milionárov na svete? Viete mi povedať aký je pomer tých, čo sa ukazujú a ktorý sa neukazujú?

„Neviem ale asi dosť..“

No vidíte neviete a i tak hovoríte veci ktoré nemusia byť pravdou. Dovolím si tvrdiť že je tisíc násobne viac tých ktorí sa neukazujú, ako tých čo sa ukazujú. A viete prečo?

„Neviem..“

Získať peniaze sa dá viacerými spôsobmi. Založíte spoločnosť ktorá je celosvetovo známa, všetci ju poznajú. Pracuje s ľudmi, tovarom. Píše sa o nej aj o jej majiteľoch. Chudáci majitelia nemajú možnosť aby sa o nich nehovorilo. Bulvár o nich bude písať stále, aj keď by najradšej ostali niekde v úzadí. Keď niekto podniká a vyrába súčiastku do hodiniek, žije si svojím klasickým životom, môže mať milióny a nebude sa o ňom hovoriť, lebo nie je spoločensky známy. Verte bohatým ľudom to tak viac vyhovuje. Sláva a medializácia prináša len utrpenie. Nemôžete si dať ani poharík vína bez toho aby Vás niekto s objektívom neotravoval. Všade Vás otravujú, chcú od Vás peniaze, lebo Vy ich máte a oni ich nemajú. Čo si ich nezarobia, čo chcú žiť na úkor ľudí, ktorí si ich zarobili. K tomu stále existuje aj vždy bude existovať organizovaný zločin, rôzny mafiáni, ktorí sa pokúsia Vás obrať o peniaze. Lebo tak sa najľahšie dajú získať peniaze. Myslíte si, že každý bohatý človek túži po tom aby ho niekto okrádal? Hm.. No?

„Ale ukazujú sa..“

Áno, samozrejme! Ropný magnát z Arábie, čo má majetok v hodnote miliárd dolárov sa fotí do časopisu na kope zlata. Alebo menší podnikateľ stavebník, čo má pár miliónov na účte sa prechádza po meste a každému ukazuje že má zlaté hodinky. Samozrejme myslím to ironicky.

„A čo ich veľké domy, veľké autá, drahé obleky“

Ale to nie je ukazovanie. Keď má človek dosť peňazí, kúpi si väčší dom. Povie si, mám na to aby som mal v dome malý bazén. Môže sa okúpať, keď bude mať chuť. Nestavia si bazén preto aby sa ukazoval, že má bazén, ale preto aby si doprial za svoju prácu oddych. Aby sa mal kde kúpať. Prečo by si mal kúpiť malé lacné auto, keď od mala má sen mať veľké auto a môže si ho dovoliť. A obleky? Ak je v kontakte s klientmi, chodí na stretnutia, musí vyzerať na úrovni. Spoločnosť to od neho vyžaduje. Bez obleku by ťažko uzatváral obchod. Opýtam sa Vás takto. Chcete si dať postaviť dom na kľúč. Prídete do firmy sa dohodnúť o tejto zákazke. Ako by ste zareagovali, keby prišiel na stretnutie majiteľ v otrhaných jeansoch a vyťahanom svetri? Aký by ste mali dojem?

„Myslel by som si, že je socka. Ak nemá ani na dobré sako, nebude to dobra firma. Nič od takej firmy nechcem.“

No vidíte. Kvôli takým ľudom ako ste Vy musí si kúpiť drahé sako. Vy si vyžadujete nepriamo od neho, ako zákazník, aby vyzeral ako z katalógu. Podľa jeho vzhľadu materiálneho posudzujete kvalitu firmy. Nehľadíte v prvom okamžiku na kvalitu a odbornosť, spoľahlivosť firmy. Hľadíte len na sako a ako vyzerá majiteľ, čo má na sebe. Aj najgramblavejší „kokot“ si vie obliecť drahé sako a dať si veľkú zlatú reťaz na krk. Aby vyzeral dobre a budil dojem bohatého úspešného človeka. A vy mu to žeriete, priam to vyžadujete, lebo je to podľa Vás ukazovateľ úspešnosti.. Ja chodím na úrady, na stretnutia, hoci kam kľudne aj v montérkach. Je mi jedno, čo si myslí klient. Ja sa obliekam tak ako chcem a nie tak ako si to niekto odo mňa vyžaduje. Ľudia sú čim ďalej povrchnejší, viac ich zaujíma vzhľad, ako odbornosť, viac ich zaujíma to na čo človek má ako čo je v ňom. Ale za to ani priamo nemôžu, lebo im média vymývajú hlavy, diktujú čo je in a čo nie.

„Starostlivosť o vzhľad je prirodzený o človeka, nie sme opice aby sme sa o seba nestarali. Šaty robia človeka, človekom,... pane.“

Zabudli ste dodať, že keď si nejaká celebrita oblečie mech na zemiaky naruby, je to strašne in a hneď tisíc ľudí si kúpi rovnaký mech aby boli štýloví. Šaty nerobia človeka človekom, ale jeho rozum a vedomosti. Do šiat sa oblieka sama aj moja opica - makak rezus a nie je človekom. To prirovnanie sa skôr hodí ako slogan do textilnej spoločnosti. Človek dokáže spraviť so svojim rozumom obrovské veci. Nie so svojimi šatami. Oblečenie je len ochrana pred zimou, teplom, ochranný prostriedok pri práci. Človek by mal chodiť oblečený v tom, čo sa dobre cíti, nemal by byť špinavý a nemal by zapáchať. To čo ma oblečené je jeho vec, a nikto nemá právo ho odsudzovať za jeho oblečenie.

„Človek žije v spoločnosti. Musí akceptovať podmienky spoločnosti ak v nej chce žiť.“

Aháá, takže ak žijem v spoločnosti, ktorá sa rozhodne, že všetci budeme mať rovnošatu, tak budeme všetci chodiť v rovnošatách. A kto odmietne rovnošatu rovno ho zastrelíme. Máte veru divné názory. Kto určuje čo si mám obliecť, no kto? Jednotlivec? Skupinka? Nežijeme v stredoveku, prosím Vás. Nežijeme v skupine opíc, kde všetci musia robiť, čo hlavný samec prikáže. Žijeme v demokracií, ktorej základným princípom je to, že môžeme robiť všetko čo chceme, pokiaľ neobmedzíme toto právo pre iného človeka. Ak Vám vyhovuje byť ovcou v stáde a potrebujete sa riadiť inými, kľudne tak žijte, ak ste tak spokojný. Vaša vec. Ale nenúdte iných aby boli súčasťou stáda..

„Ešte sa vrátim k bohatým ľudom, najbohatší ľudia sa ukazujú, čo majú. Pri komunikácií dávajú Vám pocítiť že oni sú hore a vy dole. Prečo to robia potom?“

Existuje syndróm bohatých ľudí, zbohatlíkov. Keď sa dostanete k veľkým peniazom, začnú Vás meniť. Začnete mať pocity nadradenosti a dôležitosti. Ak sa dostanete k veľkým peniazom, už nemáte také potešenie z nich, skôr túžite po sláve, po uznaní po moci. Chcete aby Vás všetci zbožňovali, aby Vám závideli. Moc a peniaze hýbu svetom. Ale ak padnete až na samé dno a začnete budovať všetko od nuly, peniaze aj ľudí si začnete viac vážiť. Ale to mnohí z tých multi miliónarov nezažili. Preto sú takí. A nemôžte porovnávať skupinku ľudí v počte pár tisíc so skupinkou miliónov ľudí.

„Bohatý ľudia dobre vedia, že vďaka iným sú bohatý. Aj keď sú bohatý vedia, že sú len človek“

A kdeže, už dávno na to zabudli. Len pozerajú a špekulujú ako ešte viac ošklbať bežných ľudí, len aby oni mali ešte viac peňazí. Ak im nestačia peniaze hrnú sa do politiky, chcú ovládať ľudí. To čo chcú oni snažia sa aj napriek protestov občanov presadiť. Mimochodom v takýchto vysokých bohatých kruhoch nazývajú bežných ľudí plebsom, výkonnou pracovnou jednotkou. Bežný obyčajný človek je pre nich len nástrojom na zarábanie peňazí a „hovnom“. Neusmievajte sa, je to tak.. Myslíte si že Vám to niekto povie do očí? Nie nepovie..

„Z Vášho vystupovania mam dojem, že nechcete peniaze od ľudí. Mám otázku. Za prednášku dostavajú prednášajúci peniaze. Dostanete ich aj vy?“

Za prednášku som odmietol peniaze. Ale vypýtal som si peniaze na pohonné hmoty na cestu a kartón dobrých cigariet k tomu.

„Ste ma rozosmial. To nemáte ani na benzín a cigarety?“

Mám! Ale nevidím prečo by som si mal platiť z vlastného vrecka cestu sem. Už len s princípu. Rád posuniem svoje vedomosti iným. Nechcem za to peniaze. Toto môžem robiť v miestach kde bývam. Keď už mám minúť svoje zarobené peniaze na cestu, sú to moje výdavky, peniaze ktoré by som len tak vyhodil do vzduchu. To odmietam robiť. Aj moja ochota rozdávať skúsenosti ma svoje hranice.

„A tie cigarety?“

Niekto si dá 2 chody obeda. Keď ma sem volali. Povedali, strava a ubytovanie a cestu zaplatíme. Rovnako ako za Vašu prednášku. Povedal som im, že za prednášku nechcem nič. Ubytovanie som odmietol, doma má čaká robota, zvieratá, moja drahá žena. Nezabudol som dodať, že mojou stravou a pohonnou jednotkou sú cigarety. Rád ochutnám novú značku. Tak namiesto obeda som z aj trošku z recesie povedal, že chcem cigarety. A mám ich. Moc mi nechutia, ale ja sa nedám. Miniem ich všetky..

„Benzín Vás nevyšiel viac ako 100 dolárov, čo je to dnes sto dolárov?“

Aj 1 dolár je peniaz. Pre mňa má hodnotu. Pre veľa ľudí je 100 dolár veľký peniaz. Je to 20 krabičiek cigariet, je to 1000 rohlíkov. Je to priam nadštandardný mesačný príjem v obyčajnej rodine v Afrike. Keď si každý mesiac odložíte do ponožky 100 dolárov za dvadsať rokov máte 24 tisíc dolárov. Pekná suma, nie ? Keď budem chodiť dvadsať rokov prednášať bude má to stáť 24 tisíc dolárov. Pekná suma nie? Keď vy budete bohatý, darujete mi 24 tisíc dolárov? Len tak, veď čo je to dnes 100 dolárov?

Dáme si chvíľku prestávku, na cigaretku.. Potom to nejako zhrnieme. A to som sa ešte ani nestihol dostať k samotnej prednáške. To vôbec nevadí. Niekedy je plnohodnotná diskusia viac, ako nejaká prednáška..

Čo podľa Vás, znamená mať dosť peňazí? Túto otázku mi položil jeden z Vás teraz počas prestávky. Povedal som mu, že odpoviem mu, a to verejne.

Dosť peňazí neznamená mať miliardy. Dosť peňazí neznamená mať 10 automobilov. Dosť peňazí neznamená mať od popredného návrhára 20 oblekov. A teraz pozor. Dosť peňazí znamená mať spokojný život. Mať toľko peňazí, aby ste sa nemuseli starať o to z čoho zaplatíte účty. Aby ste sa nemuseli starať z čoho nakúpite potraviny, či zaplatíte si dovolenku. A aby ste nemuseli vstať do práce, keď je vonku škaredé počasie a Vám sa príjemne drieme v posteli. To je to, mať dosť peňazí.

Dosť peňazí. Nepotrebujete ich mať viac. Veď si to pozrite, prečo chodíte do práce? Nie preto aby ste mali viac peňazí. Ale aby ste mohli platiť účty, mali kde bývať, mali na dovolenku, mali čo jesť.

Človek, ktorého netrápia nejaké účty, ktorého netrápia pôžičky, nedoplatky, nemá stres z práce je slobodný človek. Človek, ktorý môže si dovoliť venovať sa len tomu, čo ho baví. To je mať dosť peňazí. Byť takýmto človekom nie je až taký nereálny sen, ako by sa mohlo zdať.

Ak ste prišli na túto prednášku a očakávate ako Vám budem hovoriť, že nemal som nič a teraz mám 30 domov a 4 autá, do každého ročného obdobia jedno, budete sklamaný. Ja nemám 30 domov. Ja mám len jedno auto, ktoré pokiaľ funguje dovtedy ho používam. Keď sa začne kaziť kúpim si druhé. Ja mám ten najlacnejší mobilný telefón, načo mi je telefón s miliónom funkcií, keď ich nepoužívam a nevyužijem. Nekupujem si exkluzívne delikatesné potraviny. Kúpim si to čo mi chutí a načo mám chuť. Nekupujem si značkové oblečenie, kúpim si to v čom sa cítim dobre. Je mi jedno, že tenisky sú z číny a volajú sa Ruubook.

Myslíte si, že čo tu robím? Že, hrajem sa na bohatého a nemám ani na dobrý telefón? Ja som ale slobodný človek. Mňa netrápi z čoho zaplatím účet za elektrinu za 3 roky. Ani poriadne neviem koľko vlastne platím. Ja nemusím ísť zajtra do práce, a vlastne ani tento rok. V tom je moje bohatstvo, to sú moje peniaze. Peniaze ktoré mám, mám na to aby ja som sa ja mal dobre, a nemám ich na to aby som sa ukazoval, že sa mám dobre.

Byť bohatý musí byť zároveň aj byť slobodný. Peniaze máme nato aby sme sa mali dobre, nie na to aby sme sa ukazovali ako sa máme dobre.

„Na účty a stravu má každý aj chudobný človek. A nie je bohatý. To nie sú veľké peniaze“ /diskutent/

Viete, mnohí si ani neuvedomujú koľko za život zarobia peňazí. Koľko minú na stravu a poplatky. Zarobíte napríklad mesačne 2200 dolárov. Z toho 1200 dolárov dávate na hypotéku, auto, požičky. 200 dolárov dáte za energie a 300 dolárov prejete. Nejaké to oblečenie k tomu a iné výdavky a hneď zistíte, že 2000 dolárov je preč. Ročne je to 24 000 dolárov za 30 rokov produktívneho veku je to suma 720 000 dolárov. Za Váš život do bývania, poplatkov, stravy a podobne dáte ešte vyššiu sumu pomaly jeden milión dolárov za Vašu rodinu. Keď poviem, mám milión dolárov na účte a vy máte len 10 000 poviete si mám relatívne dosť peňazí. Ale vy za život tiež toľko zarobíte.

Ak by ste mali teraz milión dolárov na účte a žili by ste ako doteraz žijete, nemuseli by ste ísť do konca života do práce. Žiadne ranné vstávanie. Raňajkovať by ste mohli o 11stej na verande s preloženými nohami a usmievať sa na vystresovaných ľudí. Ľudí, ktorých životným poslaním je zháňanie peňazí aby prežili a mali, čo jesť a kde bývať. Zarobiť podnikaním pár miliónov dolárov je menej náročné ako zarobiť miliardy. Netreba mať veľké oči. Možnosti na podnikanie je veľké množstvo.

„Beriete nejaké drogy, skúšali ste ich? Aký máte názor na drogy?“

Výborná otázka. Hodí sa k téme, hehe. Drogy neberiem, teda ak nerátame nikotín v cigaretách a tabaku. Ak berieme aj nikotín ako drogu, tak pravidelne beriem drogy. Som závislý od nikotínu a nechcem, s tým nič robiť. Vyhovuje mi to. Ak myslíte pravé drogy, tak vyskúšal som všetky prírodné drogy a niektoré aj syntetické. Asi všetko, čo existuje okrem heroínu. Jednoducho mladý človek, kopec hlúpostí narobí! Stačí taká odpoveď?

„A aký máte názor na drogy?“

Ja som vysoko liberálny človek. Ak by som ja mohol určovať zákony, asi by som netrestal za ich užívanie a prechovávanie pre vlastnú potrebu. Ľudia by si ich kupovali v lekárni, reguloval by to štát. Pokiaľ mňa nikto tým nebude ovplyvňovať, nech si užíva každý, čo chce. V konečnom dôsledku je mi to jedno. Každý si je strojcom vlastného šťastia.

„Nespomínate najhoršiu legálnu drogu, čo ničí celé rodiny. Alkohol.“

Nespomínam ho preto, lebo vôbec nepijem. Vôbec. Abstinent, to som ja. Ale osobne Vám poviem takto, ak si dá niekto po práci jedno pivo, alebo víno po večeri je to v poriadku. Keď sa niekto ožiera ako prasa, a doma terorizuje rodinu je to zlé. Za to by som trestal a zatváral do väzenia hneď.

„O dennom harmonograme a dennom zatriedení povinností sa hovorí veľa. Aký je Váš pracovný a osobný harmonogram? Bohatý človek, ktorý nemusí chodiť do práce môže vyspávať aj do 12stej. Ako je to u Vás?“

Hm. Čo, Vám poviem. Každý deň vstávam medzi 5 a 6stou hodinou ráno. To aj v nedeľu. Chodím ale skôr spávať, niekedy zaspím aj o 8 večer. Nie som ten typ, čo do noci pracuje ak nemusí. Do 9tej rána sa venujem čisto práci, sedím pri počítači a robím to čo musím. Potom idem nakŕmiť zvieratá, upratať im ubikácie. To mi zaberie celé hodiny. Potom opäť pracujem až do 5tej na tom čo ma baví a čo chcem robiť. Sem tam odbehnem sa pohrať s vnúčatami. A zrazu je večer a to sa chystám späť. Niekedy, keď sa mi nechce robiť, celý deň nič nerobím ale čítam alebo pozerám televíziu. Ale keď som bol mladší, mal som okolo 20-30 rokov bolo to iné. Chodil som spávať okolo 3-4 ráno a začínal som pracovať o 9tej a to aj na Vianoce i sviatky. Robil som 18 hodín denne. Vydržal som takto žiť asi 6 rokov. Dnes viem, že to nebolo dobré, prejavilo sa mi to na zdraví. Na druhej strane to však boli najtvorivejšie obdobia v mojom živote.

Ako pozerám, už tu na mňa mávajú aby som ukončil dnešnú prednášku. Je mi to aj ľúto, ani som sa nedostal k nejakým radám ako začať zarábať peniaze. Čo presne robiť. Reálne postupy. Nevadí, dúfam, že budem môcť prísť aj na budúce a potom Vám budem môcť povedať viac.




Ďakujem Vám teda za účasť. Nech sa Vám v živote darí. Doprajem to každému. Aj keď sa Vám bude dariť, vždy si vážte bežných ľudí. Bez nich by nikto nebol bohatý.. Ďakujem.

Pri šírení článku na nekomerčné účely, je vždy potrebné uviesť zdroj s aktívnym spätným odkazom!

PS: V texte možno nájdeš gramatické chyby, štylistické prehrešky. Ospravedlňujem sa za to! Som bežný človek a nie spisovateľ, alebo gramatický korektor. Moja slovenčina je žiaľ veľmi chabá, školy som absolvoval v štátoch, kde žijem skoro 50 rokov. Niektoré chyby vznikli aj počas prekladu do Slovenského jazyka, prižmúrte prosím jedno očko. Ďakujem!
Zipperle Cohanim   |   21. 10. 2011   |   Komentáre: -   |   Počet videní: 7427

Diskusia k článku

Tento článok ešte nemá žiadny príspevok!

Najčítanejšie články v tejto rubrike
Kategória: moc peňazí | Dátum: 09. 10. 2012 | Komentáre: 32 | Počet videní : 40872
Kategória: moc peňazí | Dátum: 01. 11. 2011 | Komentáre: 8 | Počet videní : 25375
Kategória: moc peňazí | Dátum: 18. 10. 2011 | Komentáre: 25 | Počet videní : 20581
Kategória: moc peňazí | Dátum: 11. 04. 2012 | Komentáre: 8 | Počet videní : 17373
Kategória: moc peňazí | Dátum: 04. 11. 2011 | Komentáre: 27 | Počet videní : 13391
Najnovšie články
Kategória: cirkev a náboženstvo | Dátum: 31. 12. 2013 | Komentáre: 6 | Počet videní : 11643
Kategória: moc peňazí | Dátum: 30. 12. 2013 | Komentáre: 2 | Počet videní : 5724
Kategória: neprispôsobiví občania | Dátum: 24. 09. 2013 | Komentáre: 5 | Počet videní : 10036
Kategória: Zipperle sleduje svet | Dátum: 23. 09. 2013 | Komentáre: - | Počet videní : 10673
Kategória: moc peňazí | Dátum: 23. 07. 2013 | Komentáre: 2 | Počet videní : 11309
Kategória: politické šarvátky a kríza | Dátum: 20. 07. 2013 | Komentáre: 5 | Počet videní : 5822
Zipperle odporúča
Dátum: 11. 11. 2011 | Komentáre: 6 | Počet videní : 8155
Dátum: 12. 11. 2012 | Komentáre: 24 | Počet videní : 8211
Dátum: 27. 09. 2012 | Komentáre: 3 | Počet videní : 10818
Dátum: 19. 04. 2013 | Komentáre: 14 | Počet videní : 11710
Dátum: 24. 04. 2012 | Komentáre: 4 | Počet videní : 12162
Dátum: 03. 05. 2012 | Komentáre: 10 | Počet videní : 12459
Dátum: 06. 07. 2012 | Komentáre: 29 | Počet videní : 12616
Dátum: 02. 11. 2011 | Komentáre: 9 | Počet videní : 13232
Dátum: 18. 07. 2012 | Komentáre: 9 | Počet videní : 16880
Dátum: 18. 10. 2011 | Komentáre: 25 | Počet videní : 20581