Sen Slováka žijúceho v zahraničí a Václav Havel

Vo svojich článkoch často spomínam, že moja rodina emigrovala v päťdesiatych rokoch do Ameriky. Bol som ešte mladý chlapec, veľa si z toho už dnes nepamätám. Vždy však bolo pre mňa záhadou, že aj keď sme dlhé roky žili už v Amerike, rodičia nezabudli na Slovensko. Snažili sa podporovať rôzne nadácie na podporu Československých disidentov. Viem, že dokonca bola zbierka na podporu Charty77, do ktorej prispela aj naša rodina.

Môj otec bol človekom dvoch tvárí, na jednej strane mal chuť pomáhať, na druhej strane strašne nadával na systém. Napríklad dodnes neviem, aký mal názor na Václava Havla. Vždy keď bolo vyslovené toto meno, začal zúriť a frflať.

Viete, otec zomrel v roku 1993, takže ešte stihol zažiť zmenu režimu v Československu. Posledné mesiace jeho života sa zvýšila jeho averzia voči Havlovi na maximálnu možnú mieru. Vždy spomínal na starých Havlovcov - strýka a otca Václava Havla. Pred zoštátnením vlastnili veľké majetky, mali dosť peňazí a vraj sa podľa toho aj správali. Vlastnili palác v Lucerne, pozemky štúdia Barrandov a množstvo nehnuteľností.

Vždy sa hovorilo o utrpení disidenta Václava Havla. Možno toto ležalo v žalúdku môjho otca, lebo vedel, že prominentní disidenti boli síce počas komunizmu väznení a zažívali muky, lež na druhej strane boli priam štedro podporovaní zo zahraničia. Určite nie všetci, ale niektorí si nežili tak zle. Samozrejme skryto. Aj keď mali horšiu prácu, biedou netrpeli vďaka podpore zo zahraničia. Vraj byť bojovníkom proti komunizmu malo aj finančné výhody. Otec sám hovoril, ako sa posielajú peniaze napríklad z Ameriky do Československa aj počas komunizmu. Niekomu tam ísť museli, komu menovite - to neviem presne.

Po nežnej revolúcií sa všetko vrátilo do starých koľají, nastalo obdobie reštitúcií a tí čo sa mali pred znárodňovaním dobre sa opäť dostali späť k svojim majetkom. Zo dňa na deň sa opäť stal Václav Havel milionárom. Zlé jazyky tvrdia, že veľa disidentov chcelo zmenu režimu len preto, aby sa opäť dostali k peniazom. Neviem, čo je na tom pravdy. Otec môj očakával, že napríklad humanista Havel sa zriekne svojho reštituovaného majetku v prospech tretieho sektoru, ale za jeho života sa tak nestalo. Mrzelo ho to veľmi, rovnako ako nezmyselné rozpredávanie fungujúcich podnikov do súkromných rúk. Do súkromných rúk zahraničného kapitálu..

Je to tak, po nežnej revolúcií sa až k nám dostali správy, že je možné za lacný peniaz sa dostať k majetkom na Slovensku. Stačilo len dodať investíciu a skupiny ktoré operovali na Slovensku kúpili pre Vás podnik. Privatizácia bola vnútorne riadená záležitosť, zahraničný kapitál skupoval hodnotné podniky na Slovensku za oveľa nižšie ceny. Toto vedel vraj aj Havel, ale nič s tým nespravil. Musel sa totiž nejako odvďačiť svojim mecenášom a podporovateľom zo zahraničia, z dôb hlbokého komunizmu.

O tomto sa nikdy veľa nehovorilo, ako to vtedy naozaj bolo. Nechcem to ani veľmi rozoberať, čo bolo, to bolo. Už sa s tým nedá nič spraviť. Len dosť nápadne to pripomína rozvraty v dnešnom svete. Pod rúškou slobody a demokracie sa skrývajú finančné záležitosti. Nežná revolúcia nebola o slobode, bola predovšetkým o peniazoch! A samozrejme vedelo sa o pripravovanom rozvrate už mesiace pred tým. Nežná revolúcia bola pripravovaná, vedelo o nej aj vybraté vedenie vládnucej strany.

Nech mi nikto teraz nezačne tvrdiť, že to tak nie je. Tri mesiace pred nežnou revolúciu sme vedeli, že sa chystá! Z neoficiálnych zdrojov, podnikateľského sektora. Vysokopostavení ľudia už vtedy zháňali kapitál u zahraničných bohatých Slovákoch. Možno len mali tušenie, že sa niečo chystá, na základe informácií z okolitých krajín. Neviem..




Prečo som nazval týchto pár riadkov ako sen Slováka žijúceho v zahraničí? Mojim snom bolo raz sa vrátiť na demokratické slobodné Slovensko, kúpiť si domček a prežiť posledné roky života doma. No, ale keď sledujem ako dopadla situácia na Slovensku po nežnej revolúcií, môj sen radšej nechám snom. Amerika nie je ani náhodou krajinou zasľúbenou, ale vždy je na tom lepšie ako moja domovina. Nehnevajte sa na mňa, za tieto slová, žiaľ pociťujem to tak stále viac a viac..

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok