Som kapitalista a aj obdivovateľ sociálne demokraticky orientovaného marxizmu.

Keď sa bavíme s priateľmi o politike, vždy to dopadne zle. Uvedomujem si, že darí sa mi vďaka kapitalistickému systému, bez podnikania by som nemal nič. Bol by som radový len zamestnanec, ktorý sa teší na svoju výplatu.

Ale v mojom vnútri často pociťujem nepokoj. Akúsi nespravodlivosť so životom, ktorý žijem. Začalo to všetko už v mojej mladosti. Hovorievalo sa v tej dobe nie moc pozitívne o komunizme, o tom aké je to v časti Európy zlé, ako tam ľudia trpia, aký sú bez slobody a ľudských práv. O následkoch komunizmu, o politických vraždách pod vedením Stalina. Bolo to v dobách studenej vojny a bičovanej nenávisti ZSSR a Ameriky. Myslím si, že politický komunizmus, zneužívaný systém je rovnako nebezpečný ako rasizmus alebo fašizmus.

Ale idea, či filozofia vytvorená Marxom a Engelsom mi až taká nebezpečná nikdy nepripadala. Alebo ešte lepšie v spojení s ideami Eduarda Bernsteina. Ak si dám ruku na srdce musím sa priznať, mám v sebe malý kúsok sociálno demokratického orientovaného marxizmu, alebo demokratického socializmu.

Môj článok mi pripadá ako zmes odborných slovíčok, ktoré nič čitateľovi nepovedia. Možno niekto ani poriadne nevie, čo to taký socializmus je. Je to z môjho pohľadu taká idea, ktorá obhajuje aby štát vlastnil strategické podniky, dôležité časti výroby a zabezpečoval spravodlivý spôsob účasti na národnom štátnom majetku jednotlivcovi. Aby bežný obyčajný človek mal základné životné istoty. Prácu, čo jesť a kde bývať.

Nebudem teraz rozoberať, aké škody zle aplikovaný socializmus v podobe komunizmu napáchal. Každý systém je zlý, ak ničí bežných ľudí! Ide mi o niečo úplne iné. O obhajobu ideológie, ktorá by mohla pomôcť obyčajným ľudom v lepšom žití..

Nenadávajte mi hneď, neodsudzujte ma hneď, prosím. Skúste sa na to pozrieť nezaujato a nestranne.

Strategické podniky, elektrárne, plynárne, vodárne ovládajú väčšinou súkromné spoločnosti. Majú veľké zisky, ktoré idú na účet podnikateľovi, súkromnej osobe. Zarába obrovské peniaze na veciach, ktoré nutne potrebujeme k životu v dnešnej dobe. Peniaze dávame do bánk, iná možnosť nie je, všetky platby nás nútia riešiť cez bankové domy. Súkromné bankové domy. Potravinový priemysel, farmaceutický priemysel /lieky/, tiež sú v súkromných rukách. A väčšina nemocníc.

Hovorí sa, že jedna šestina obyvateľstva vlastní 95 percent celého majetku na svete. Možno len pár tisíc ľudí na zemi vlastní väčšinový podiel ekonomiky na svete. To sú tie osoby, čo ovládajú strategické podniky, banky a podobne.

Čo je na tom zlé? Štát žije s daní obyčajných ľudí. Veľké spoločnosti tiež platia dane, ale keď točíte obrovské peniaze máte zamestnaných aj najlepších daňových poradcov, ktorí si už nájdu cestičky ako optimalizovať dane. Takže až tak veľa neplatia daní ako by mohli. Banky a bankové domy spravujú obrovské množstvá peňazí obyčajných ľudí. Dávajú im na zalepenie očí mizerné úroky a pritom operujú s obrovským kapitálom, ktorý im generuje väčší zisk, ako len pár percent. A tak je to zo všetkým!

Ale čo je na tom zlé? Na jednej strane z pohľadu kapitalizmu, nič! Na druhej strane, ak by tieto strategické spoločnosti vlastnil štát a vedel by dobre ich riadiť, zisky by išli do štátnej kasy. Prejavilo by sa to tak, že by ste nemuseli platiť toľko daní! Liečenie by stálo menej, školstvo by bolo bezplatné. Aj sociálne byty pre chudobné rodiny, alebo mladé rodiny by sa našli. Aj pôžičky by boli lacnejšie.

Menšie podniky a firmy by naďalej ostali v súkromných rukách. Bol by to oveľa spravodlivejší systém z ohľadom na bežných ľudí.

Viete prečo tieto výborné ideológie je priam nemožné plnohodnotne nasadiť do praxi a života? Lebo ľudia! Každý jeden sa len hrabe za peniazmi. Okradli by aj všetkých na okolo, len aby sa oni mali lepšie. „Nenažraní skurvenci!“ Všade okolo nás. Bankári, investičné skupiny, veľkopodnikatelia, politici! To sú praví nenažraní kapitalisti! Aj keď možno vy žijete poctivo, snažíte sa byť čestní, nestačí to! Neviem čo bude ďalej, ale tento systém už nebude mať dlhé trvanie. Niečo sa určite stane. Možno revolúcia. A možno nič, chudobní ľudia budú naďalej chodiť do práce, brať tých pár peňazí a budú mať sklopené uši.




Čím som starší, tým mám viac potrebu rozmýšľať o týchto veciach. Nie, že by ma práca a zarábanie peňazí nebavilo, ale začínam mať potrebu pomáhať. Keď vidím tú chudobu, je mi smutno až zle. Pýtajú sa ma, že prečo s tým niečo nezačnem robiť. Ale čo? Ísť do politiky? Nezmysel! Darmo chcete niečo zmeniť k lepšiemu, keď ostatní politici chcú len zarobiť. Darovať peniaze nadáciám, občianskym združeniam? Ďalší nezmysel. Peniaze skončia niekde úplne inde ako u ľudí ktorí to potrebujú. Preto aspoň o tom píšem, ukazujem realitu a verím, že možno niekomu otvorím oči.

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok