Za charitou hľadajte vždy veľký biznis a rozkrádačky.

V mojom živote som sa veľa krát stretol s charitatívnymi organizáciami. Aj ako sponzor a darca, aj ako spoluzakladateľ, takže zákulisie mi nie je vôbec neznáme. Teraz z odstupom rokov si dovolím povedať, že drvivá väčšina týchto organizácií má úplne iný cieľ ako pomáhať. Svoje životné skúsenosti som si dovolil zhrnúť do tohto článku, i keď množstvu ľudí to asi nebude pochuti. Je mi to osobne jedno, hlavne chcem aby ľudia si uvedomili, že nie všetko čo sa zdá byť dobré je v skutočnosti dobré.

Nadácie a charitatívne organizácie sa zakladajú z troch dôvodov. Zarobiť na činnosti organizácie a vytiahnuť z nej peniaze darcov, podpora iných organizácií a aktivít v rámci lobingu – sponzoring za rôzne služby, či ako odmenu a s presvedčenia pomáhať.

Hlavne menšie organizácie tretieho sektora to myslia s pomocou vážne. Ich zakladatelia majú skutočne chuť pomáhať a dokonca je to ich životným poslaním. Avšak tieto organizácie vždy ostanú len malými hráčmi. Viete poctivosťou sa v dnešnej dobe ďaleko to dotiahnuť nedá. Týmto malým organizáciám sa dnes nebudem venovať. Nie že by neboli zaujímavé, ich činnosť pomáha iste mnohým ľudom, ale netočia sa v nich veľké peniaze a ich účel je presne taký na aký boli založené.

Veľké firmy si zvyknú zakladať vlastné nadácie a fondy. Nechcú primárne podporovať verejnoprospešné projekty aj keď navonok sa tak prezentujú. Ich cieľom je buď získať daňové úľavy, či vytiahnuť peniaze na podporu svojich ľudí, či na úplatky. Ako to funguje v praxi? Veľká firma potrebuje dostať štátnu zákazku, dohodne sa s niekym kompetentným, že výberové jednanie sa zmanipuluje v jej prospech a za odmenu dostane napríklad grant niekto z rodiny. Taká je bežná prax, rovnako ako podpora politikov pri voľbách, či forma odmien pre poslušných politikov. Z týchto nadácií sa tiež platia tábory, študijné pobyty pre deti zamestnancov, hlavne vedenia. Samozrejme, keby podporovali tieto nadácie len spriaznené projekty, bolo by to hneď jasné, preto podporujú aj iné menšie projekty, ktoré si s obľubou uvedú do portfólia. Lenže to nie je všetko, často si dovolia tieto nadácie pýtať aj peniaze za schválenie projektu, či grantu a to až do výšky 50 percent z poskytnutej sumy. Skutočne bohatú ľudia často sa venujú filantropií a charite, majú vlastné nadácie z ktorých dokážu uvolniť neskutočné peniaze. Ale keď sa bližšie pozriete kam idú tie stovky miliónov hneď pochopíte, že to všetko nie je len tak. Niektoré veľké projekty prinášajú nepriamo v konečnom dôsledku ešte viac peňazí a moci majiteľom nadácií..

A tretia skupina o tej sa mi ani veľmi písať nechce. Jednoducho si z nadácie spravili obchod a zdroj peňazí. Už keď ju zakladali presne vedeli aký bude jej zmysel. Pekný pravidelný príjem, spoločenská prestíž, možnosť pomaličky tunelovať nadáciu podporou spriaznených projektov, branie úplatkov za schválenie projektov a podobne. V týchto nadáciách a charitatívnych organizáciach sa dejú také špinavstvá, že keby ste ich poznali tak už nikdy nedarujete žiadnej ani korunu.

Poviem to otvorene, mať nadáciu nie je zlé! Hlavne ak máte na začiatok dosť peňazí na jej propagáciu, neskôr už peniaze chodia tak povedané samé na účet. No a tu je základ vedomosti, ako spoznať tú nie moc dobrú nadáciu.

Malý príklad, zrazu sa objaví nejaká charitatívna organizácia, ktorá má nejaký úžasný cieľ (na papieri samozrejme), či priam čin hodný matky Terezy. Na vykonanie svojho cieľa však potrebujú peniaze od darcov, čím viac tým lepšie. A v tomto okamžiku beží reklama na ich projekt v televízií, rádiu, všade je množstvo letákov a materiálov. Vám sa to nikdy nezdalo podozrivé, kde zobrali títo ľudia z danej organizácie toľko peňazí na svoj projekt? Prečo investujú peniaze do reklamy? Veď ak mali peniaze na megalománsku kampaň, prečo chcú peniaze od ľudu – darcov? Už tu sa črtá myšlienka, že niečo nesedí, či smrdí! Veď svoje investované peniaze do kampane mohli všetky priamo vložiť do svojho projektu. Lenže oni chcú peniaze od darcov a tá kampaň je len reklamný trik, doslovne investícia. Keď mi chcete teraz začať tvrdiť, že nemám pravdu, tak Vám poviem, že pár mojich vplyvných známych má veľké nadácie. Môžete si na to vziať jed, že do ich zákulisia vidím veľmi dobre, čo som sa ja napočúval plánov ako na nadáciách zarobiť. V začiatkoch podnikateľskej kariéry som dokonca bol aj spoluzakladateľom nadačného fondu a nie jedného. Až prax mi ukázala o čo v nich skutočne ide, takže veľmi rýchlo som pochopil, že toto nie je nič pre mňa a dal som ruky rýchlo preč. S takými vecami nemať radšej nič spoločné.

Neskôr som mal veľké ponuky zapojiť sa do tohto biznisu, buď ako príjemca pomoci, ktorú vôbec nepotrebujem, alebo ako spoluzakladateľ nadácie, ktorej skrytým cieľom bolo tunelovať, tunelovať a tunelovať. Tieto ponuky som už vždy so smiechom odmietol, že ja radšej budem svoje tigre chovať, ako po benefičných plesoch sa „producírovať“. V skutočnosti som na to nemal žalúdok, možno keby som bol bez peňazí na ulici, nechal by som sa presvedčiť, neviem povedať. V mojej situácií sa mi to jednoducho nezdalo správne, ja najradšej by som pomohol každému a nepotrebujem mať výčitky svedomia, že žijem z peňazí, ktoré mali byť určené pre niekoho, kto ich naozaj potrebuje.

Nuž, ale nie každý človek rozmýšľa ako ja. Viete ľudia, ktorí milujú peniaze a zarábajú veľké peniaze, rozmýšľajú inak, pre získanie peňazí urobia čokoľvek. Ich ideou je zarobiť peniaze na iných ľudoch, je jedno ako, dôležité je, len nech je zisk. Ak nemáte chrbtovú kosť a chcete zarobiť, založte si nadáciu. Nikoho nechcem nahovárať aby okrádal iných, ale už je toľko podvodníkov v nadáciách, že tých pár nových sa hravo stratí.

Inšpiráciu pre tento článok mi bol podnet jedného známeho, ktorý ovláda veľkú nadáciu v štátoch. Nejde vôbec o malého hráča, dalo by sa povedať, že navonok ide o jednu z najtransparentnejších organizácií u nás. Robil veľkú zbierku pre pomoc ľudom z tretích krajín, išlo o preukázateľnú materiálnu humanitárnu pomoc. Kúpil sa tovar, ktorý loďou bol dopravený na miesto určenia a oficiálne rozdaný medzi ľudí, ktorí ho potrebovali. Priam idylka, množstvo fotografií, šťastné deti na videu. V skutočnosti len desatina objemu tovaru skončila na charitatívne účely, viete tam na druhej strane niekto podpísal, že prijal tony a tony materiálu a pritom prijal len jeho časť a za podpis dostal balík peňazí. Zvyšný tovar sa predal miestnym gangom a dokonca časť sa objavila po zmene obalu v inej krajine ako bežný tovar do obchodov. Ani nebudem vypisovať ako sa chválil pred ostatnými kamarátmi, že na jednej takejto akcií zarobil cez 5 miliónov dolárov.

Tento príklad je už extrémom, vo väčšine charitatívnych organizácií sa ukrajuje po menších častiach, každý jeden človek zapojený do tohto kolotoča si kúsok odhryzne. Česť výnimkám samozrejme. Ale začína to už od najnižších pracovníkov. Zo zbierky ošatenia pre slabšie vrstvy a bezdomovcov si pár vecí poberú priamo dobrovoľníci, ktorí ich zbierajú. Ďalšie veci si zoberú ich známi a časť sa popredá do secondhandov. V útulkoch pre zvieratá sa kšeftuje z granulami a veterinárnym materiálom, ktorý mal byť oficiálne zakúpený z finančných darov zo zbierok i použitý na liečenie chorých zvierat. Do výkazov sa píšu drahé lieky, ktoré v skutočnosti si veterinári rozoberú medzi sebou a potom ich používajú vo svojich komerčných prevádzkach. A keď nejaký darca dá hračky pre deti, tak najkrajšie Vianoce majú samozrejme deti zamestnancov nadácie, či charitatívnej organizácie. Rozkráda sa všetko zaujímavé od papierov do tlačiarni až po balenia minerálnej vody. Bežní zamestnanci berú materiálne veci, ktoré sa nikomu nechýbajú, vyšší zas ulievajú si priamo z finančných darov. Oficiálne vždy každý darovaný dolár sedí v účtovníctve, avšak za tieto peniaze sa väčšinou kupuje nejaký tovar, medecínske pomôcky, drahé liečebné prístroje. Ale to už nikto nevie ako je majiteľ nadácie dohodnutý z tým, od koho nejaký drahý prístroj napríklad pre onkológiu kúpili. Za výber tej správnej dodávateľskej firmy sú opäť provízie a nie malé, niekedy sú to stovky tisíc dolárov.




Mohol by som menovať ďalšie a ďalšie prípady, možno by som to spisoval celé dni. Mojou úlohou však nie je popisovať metódy ako rozkrádať charitatívne organizácie. Tento článok je také malé poukázanie na neprávosti o ktorých veľa darcov ani netuší! Vždy treba dôverovať, ale občas aj preverovať a v prípade nadácií to platí obzvlášť. Darovaním príspevku by nemal končiť záujem o prácu nadácie. Občas je dobré dôkladne sledovať aj na čo boli darované peniaze použité. Ak sa Vám nepozdáva výročná správa, na budúce už netreba žiadne peniaze dávať. Ono ľahko sa to píše, v praxi je to oveľa ťažšie. V nadáciách vždy pôsobia mocní ľudia, mediálne ikony, ktoré majú značný vplyv na média i spoločnosť. Takže ak aj vznikajú nejaké šumy o možnej nečestnosti, navonok sa to nedostane o to sa už títo majitelia a spriaznené osoby postarajú...

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok