Môj otec ešte zažil povinné náboženstvo a bitky od farára!

D (07. 07. 2012) | fyzické tresty
Začínam chápať Vaše zaťaženie na katolicku cirkev. Máte priveľa osobných negatívnych skúseností s touto cirkvou. Ja veci hodnotím v zmysle pre vs proti. Viem, že niektorí predstavitelia rkc napáchali veľa zla. Otázka znie bola (je) táto skupina negatívnych predstaviteľov rkc väčšina? Narobila rkc viac zla ako dobra? Odporúčam prečítať stručný životopis kňaza Maximiliána Kolbeho. Alebo nedávno blahoslavenej slovenskej sestry Zdenky Schelingovej. Táto bola doslova umučená za svoju vieru minulým režimom. Koľko dobra spravila si vie málokto neinformovaný predstaviť. A takýchto ľudí bolo a stále je v rkc obrovské množstvo. Čo sa týka “temného stredoveku“ som si istý, že sa hlavne minulý režim (komunizmus) postaral o prehnanú demonizáciu tohto obdobia. Pravda je taká, že mentalita vtedajšieho systému je pre nás dnes nepochopiteľná. A to tak svetská ako aj cirkevná. Pravda je, že panovník často chcel mať moc okrem svetských aj nad cirkevnými záležitosťami. Ak to bol tyran vieme čo sa potom dialo. Preto sa teda často v mene cirkvi (nielen katolíckej) robili neskutočné zverstvá. Pravda je, že aj cirkevný predstavitelia mali politické ambície. A pravda je aj, že v celej známej histórii ľudstva bojuje zlo proti dobru a dobro proti zlu. Kto sa chce zodpovedne postaviť ku kritike hocičoho tak opíše obidve strany mince (pre vs proti). To si vyžaduje elementárna spravodlivosť.

K tej bitke od farára: vtedy bola bitka bohužiaľ chápaná a využívaná ako bežná súčasť výchovy v školách. Bili tak učitelia ako aj farári - boli to drastické “výchovné“ metódy. Ten fafár si podľa mňa zaslúžil sám dostať poza uši... ALE nie všetci farári a učitelia takto zneužívali vtedajší bežný výchovný systém. Toto treba priznať.hm (07. 07. 2012) | tazky udel
Hladat pravdu o vaznych veciach byva casto velmi tazka uloha, stoji to vsak za to!fajer (07. 07. 2012) | aj ja...
ja mám tiež takúto skúsenosť,z roku 1969,tiež som dostal nakladačku...Július Voskár (09. 07. 2012) | Teofóbia
Moju chorobu som nikde nechytil. Vypestovali ju vo mne. Bola to rímskokatolícka škola, kde som ju dostal. Bola to psychická choroba, ktorá sa múdro nazýva fóbia, čiže strach. Je mnoho druhov fóbií, žiaľ moju som medzi nimi nenašiel. Neviem prečo, ale ju asi ešte neobjavili a nepomenovali. Urobil som tak ja a nazval som ju teofóbia – strach z Pána Boha.
Prišiel som k nej na hodinách náboženstva už v prvej triede rímskokatolíckej ľudovej školy. Boli to však len vágne začiatky mojej choroby. Moja teofóbia sa do šírky a hĺbky rozrástla neskôr, v ďalších ročníkoch, keď snaživý pán farár na úvod každej hodiny náboženstva nikdy nezabudol najprv potrestať všetkých tých hriešnikov, čo neboli v nedeľu na omši alebo litániách. Trest spočíval v troch ranách trstenicou po zadku, alebo za litánie po jednej rane na obe ruky.
Oboch trestov som si užil neúrekom a tak namiesto lásky k iluzórnemu Bohu, ktorú chcel kňaz v nás takto vypestovať, som sa ho čím ďalej, tým viac bál, rovnako ako aj kňaza, hovorcu to dobrotivého Boha.
Moja choroba sa ešte viac prehĺbila, keď som sa dozvedel, že po smrti nič, čo sa týka náboženstva, nekončí, ale že dobrotivý Pánbožko pre mňa hriešnika pripravil ďalšiu hrôzostrašnú vec- večný pobyt v pekle, nebi, alebo prechodne v očistci. O strachu z pekla, kde čerti trýznia, varia v smole tých nešťastníkov, ktorí sa tam z rozhodnutia svätého Petra dostali, netreba veľa hovoriť, máte predsa vy veriaci všetci, ale prečo som bol vystrašený aj z pobytu v nebi, musím vysvetliť.
Mám na to dva dôvody. Prvým je otázka, čo budem vlastne v tom nebi robiť? Vládne v tom značná neistota aj v najvyšších vatikánskych kruhoch teológov a cirkevných otcov. Niektorí hovoria „ Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Pánbožko pripravil pre svojich veriacich “. Iní, že sa tam budú prespevovať akési pesničky podobné tým v kostole, alebo hľadieť na Pána Boha z tváre do tváre, či jednoducho leňošiť kdesi pod rajskými stromami. Žiaľ, nič z toho ma nelákalo, nepotešilo a ešte po druhé, bude to trvať večne. Nič sa nedá robiť, chceš či nechceš, budeš tam večne! Ešte ten očistec ponúka akúsi zmenu, ale aj ten sa končí vo večnosti.
Takto na smrť vystrašený katechétom, som začal sám bádať vo veciach viery, náboženstva a Pána Boha. Už z opísaných skutočností som vedel, že ide o veľmi vážnu a nebezpečnú vec. No čím ďalej som sa venoval tomuto fenoménu, bol som vystrašenejší. A tak som sa rozhodol ako ten fajčiar, čo čítal hrôzostrašné historky o škodlivosti a následkoch fajčenia a prestal o fajčení čítať, urobiť to isté a v záujme zbavenia sa teofóbie som sa stal ateistom,
Imre (09. 07. 2012) | re J Voskar
no ... ked katechet je agentom v sluzbach satanaGaro (10. 07. 2012) | To som nevedel
To som nevedel ze na Slovensku bolo povinne nabozenstvo v skole. Z extremu do extremu, najrv povinne nabozenstvo, potom komunizmus. Ondro Karvin (10. 07. 2012) | Jak je to mozne?
Slovensko patri do top3 sveta v rkc fanatizme. Pred nami je len taliansko a polsko. Divim sa cechom, nasim bratom, ti su top 1 v ateizme. Jak je to mozne? okoloidúci (09. 08. 2012) | Čistý grc
To po Slovensku behá s vybitými zubami tisíce bývalých žiakov náboženstva, že? A nebudeto skôr tým, že váš otec bol a možno aj vy ste riadny šinter... Žlč s ktorou po svete vaša rodina chodí sa nedá skryť
Ako môžete ešte aj moralizovať? Ste nedôveryhodný.Gabo (11. 08. 2012) | okoloidúci
Pamatnici z obdobia su uz davno po smrti. Predpojatost autora je ziskana skusenostami, pise zo zivota.