Ako ma zatkla polícia za to, že som fajčil na verejnom priestranstve v New Yorku.

Pred pár dnami sme boli s manželkou na návšteve u jej sestry v New Yorku. V tomto otrasnom meste sme neboli už hádam osem rokov. Nie je to zlé mesto, len je na môj vkus strašne preplnené a všetko tam prebieha strašne rýchlo. Necítim sa tam vo svojej koži, prednosť dávam kľudnejším lokalitám - zaspatým mestečkám. Samozrejme neodolal som pokušeniu a vyšiel som si na prechádzku mestom.

Prešľapujem si pomaly z nohy na nohu, dýcham smog, obzerám sa okolo ako Japonský turista a v ústach mi horí moja fajka. Bez nej deň nie je dňom, sprevádza ma mojim životom už 43 rokov. Dostal som ju od manželky ešte v dobách randenia, má už čo to za sebou. Ale stále slúži i keď už viac krát musela podstúpiť opravu. Som silný fajčiar, tabak milujem, ale na druhej strane som veľmi ústretový k svojmu prostrediu. Nefajčím v dome, ani niekomu pod nosom, ak mu to vadí. Rešpektujem plnohodnotne nefajčiarov, nemusia predsa dýchať môj dym. Nachádzal som sa na konci pešej zóny, nebolo tam veľa ľudí. Preto som sa zastavil a zapálil si fajku. Len som tak postával, vychutnával si malebný dym i pocity, ktoré mi spôsobuje práve tabak.

Kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu sa predo mnou objavil strážnik – policajt. Najprv len škaredo zazeral, premeriaval si ma. Napadlo mi hneď: „Drbo, čo na mňa čumíš, tam choď bojovať s mafiou..“, ale nepovedal som mu to, veď som slušný človek. Pristúpil ku mne a spýtal sa ma, či si uvedomujem, že porušujem nariadenie a zákon. Hádam sa tu nesmie stáť, odvetil som. Zamračil sa ešte viac a začal vyberať notes a pero. Vraj na verejných priestranstvách je zakázané fajčiť! „No toto, dobre vedieť“ odpovedal som mu. Zahaste to a zaplatíte mi pokutu 50dolárov. Začal som sa ospravedlňovať, nevedel som o tomto nariadení. Trval na tom, nech zahasím okamžite fajku. Snažil som sa mu vysvetliť, že fajka sa nedá len tak jednoducho zahasiť ako cigareta, ale jeho to nezaujímalo. Siahol si na opasok, možno na zbraň. Zľakol som sa trošku a začal som rýchlo škriabať obsah fajky priamo na chodník. V tom prehovoril strážnik opäť, vraj znečisťujem verejné priestranstvo, takže zaplatím si ďalšiu pokutu. „Boha tvojho, otravovať a buzerovať slušných ľudí, na to by Vás bolo“, prehovoril som celý nahnevaný. To som nemal robiť, strážnik zaujal bojovú pozíciu. Celý nahnevaný, som siahol do vrecka, kde som mal krabičku cigariet, Že si na znak protestu zapálim ešte jednu cigaretu. Mňa predsa nebude nejaký zasran obmedzovať i okrádať, nahnevaný som bol jeho prístupom.

Teraz už viem, že to nebol dobrý nápad. Zrazu som ležal na zemi, ako nejaký zločinec. V hlave mi bežali rôzne myšlienky, dajte debilovi obušok a takto do dopadne. Tolerancia, úcta k starším, pochopenie pre omyl tu asi nepoznajú zástupcovia poriadku. Nehľadel na to, že som starší človek, jednal so mnou ako s vrahom. Pokúsil som sa mu vysvetliť, že nechcel som vybrať zbraň, možno ako si myslel, ale len krabičku cigariet. Už ho to vôbec nezaujímalo.

Ba čo viac, objavil som sa na strážnici, kde so mnou spísali zápis a požadovali vyplatenie pokút aj poplatku. Podal som druhému strážnikovi 500 dolárov, namiesto požadovaných 200 dolárov. Nechápavo na mňa pozrel a hneď som mu vysvetlil situáciu: „Ja si zapálim aj cestou domov, či sa Vám to páči alebo nie. Pokiaľ budú zástupcovia poriadku netolerantný k omylu človeka, ja môžem byť netolerantný k nefajčiarom.“ A vysvetlil som m opäť ako sa udial celý príbeh. Bol to rozumný človek, dokonca sa mi ospravedlnil za prístup jeho kolegu. Tu je vidieť rozdiel medzi policajtmi, jeden má rozum i pochopenie a druhý má len dutú hlavu a nadradenosť. Ale tak to je všade na svete. Ľudia sú aj dobrí aj zlí, len tých dobrých je stále menej...




Boj New Yorku proti tabaku je chorý! Aby ste si ani na ulici, niekde v rohu kde nikoho neobmedzujete nemohli zapáliť. To je netolerancia v praxi. Ale čo sa čudujem, vlastne celý New York je chorý, rovnako ako aj plánovaný zákon, ktorý obmedzuje predaj sladkých nápojov v balení väčších ako pol litra. Vraj je to boj proti obezite. Jedno viem však iste, ja už si na verejnom priestranstve v New Yorku fajku veru nezapálim. A by som to dodržal, zaprisahal som svoju manželku, že na budúce pôjde pekne za sestrou sama..

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok