Výstavba protijadrového krytu

Keď som staval pre svoju rodinu malý protijadrový kryt, narazil som na viac problémov. Prvým a najväčším problémom bolo nepochopenie môjho zámeru okolitou spoločnosťou. Považovali ma za starého senilného dedka, ktorému jednoducho zašvitorilo v hlave. Veď načo je bežnému človeku protijadrový kryt. Moje vysvetlenie, že ide o obavu vývoja celosvetovej politiky a stavu ktorý môže a zároveň nemusí nastať neobstáli. Aj keď je dlhodobo napätá situácia v Iráne a okolí, ľudia v tom nevidia hrozbu. Len si prečítajú o možných katastrofických scenároch tretej svetovej vojny, usmejú sa, čosi si zašomrajú a tým to pre nich skončilo. Neveria, že by to mohlo nastať. Rovnako reagujú aj na stále silnejúcu krízu na svete. Stále veria, že vláda sa postará o nich, postará sa o spoločnosť.

Ja nie som až taký veľký optimista, pripúšťam, že môže nastať aj kolaps systému. Stačí len málo, Izrael sa nedohodne s Iránom, poletí jedna atómová strela a máme tu vojnu. Vojnu najväčších rozmerov, do ktorej sa zapoja všetky najväčšie mocnosti sveta. Nemusí sa to priamo dotknúť občanov v niektorých krajinách, vôbec sa nemusí bojovať na území štátov (USA), ale na ekonomickej úrovni sa to prejaví, prehĺbi sa ešte viac kríza, možno nastanú rabovačky a problémy so zásobovaním. Ťažko niečo predpokladať, preto som sa rozhodol postaviť si vlastný protijadrový kryt a sklad zásob, tak aby ma nič neprekvapilo. Aj keby vojna neprišla, nakoniec mám peknú protijadrovú pivnicu a kopec jedla. Nemusím ísť do obchodu, stačí mi len ísť do krytu a vybrať si niečo zo zásob, vlastne mám doma taký malý vlastný obchod. Nie sú to vyhodené peniaze, je to celkom praktická vec.

Keď sa rozhodnete stavať protijadrový kryt, narazíte na krivé pohľady úradov, hneď sa môžete dostať do povedomia informačných služieb vojenského spravodajstva, hlavne ak rozhodnete ísť legálnou cestou a nahlásite Váš stavebný zámer otvorene. Toto nie je dobrá voľba, dokonca v niektorých štátoch sa nedá svojvoľne postaviť si protijadrový kryt. Nechcel som poukazovať na seba, preto som aj svoj protijadrový kryt nazval oficiálne pivnicou, ktorá má mať funkciu ochrany pred tornádom. Stavať som mohol a kto mi dokáže aký je môj skutočný zámer a či pod pivnicou nemám ešte jednu pivnicu.

Stavba protijadrového krytu vyžaduje istú dávku plánovania a skúseností. Moje skúsenosti v tomto smere boli dosť biedne, preto som si najal konzultanta z odboru jadrového výskumu na univerzite. Skutočné miesto stavby a úmysel som zatajil, skôr som sa obhajoval tým, že mám záujem vyrábať jadrové kryty a chcel som vytvoriť len model, ako by taký kryt vyzeral a čo všetko by to zahŕňalo.

Základom každého protijadrového krytu je štít pred prenikaním radiácie. Tento štít môže byť tvorený betónom, olovom a vodou. Práve voda dokáže vynikajúco zamedzovať prieniku gama lúčov, preto sa množstvo výskumov z rádioaktívnym materiálom robí v obaloch pod vodou. Bolo mi odporúčané postaviť betónový základ stavby zo silno armovaného (veľa železnej výstuže) betónu hrubého asi jeden meter, na ktorý sa vložia olovené tabule a následne sa dá opäť hrubí betón, tak dva metre. Tento obytný základ krytu musí byť v dostatočnej hĺbke, minimálne 30 metrov pod povrchom, ideálne je však hĺbka až 80, či viac metrov. Celý objekt bude následne zaliaty vodou zo všetkých strán. Na papieri to znelo zaujímavo, len v skutočnosti to bolo veľmi zložité.

Už aj na malý kryt, taký ako mám ja o rozmere 50m2 bolo potrebné neuveriteľné množstvo materiálu. Ono sa to nezdá, čo je to 50m2, nič. Šatník. V skutočnosti však do tohto priestoru sa mala natlačiť obytná miestnosť, wc so sprchou, sklad potravín a dekontaminačná časť s prístupovou chodbou k východu. Lenže postupne sa začali objavovať nové skutočnosti. Potrebujete zásobníky na pitnú vodu a priestor, kam znečistená voda odtečie, prípadne čističku na úžitkovú vodu, tak aby ju bolo možné viac krát použiť. Potrebujete sústavu filtrov a vetrania, aby čerstvý vzduch bolo možné čerpať z povrchu. Alebo druhou možnosťou bol systém na čistenie vzduchu s reguláciou výroby kyslíku. Ideálne je mať oba systémy. Ak by sa niečo udialo, kryt by bol hermetický uzavretý a zároveň by ponúkal možnosť ochrany aj pred chemickými a biologickými zbraňami, lebo by si sám vyrábal kyslík. Ak by bol systém postavený len čisto na sústave vetrania a filtrov, potrebovali by ste rôzne druhy filtrov, čo neskutočne predražuje celú výstavbu. Ľudské telo potrebuje svetlo s kvalitným spektrom, v kryte bolo potrebné aj svietiť. Nuž to nie je všetko, každý systém potrebuje elektrinu, takže potrebovali ste zdroj elektrickej energie. Mať generátor na benzín je nezmysel, niekde by museli odchádzať spaliny, takže by bola možnosť kontaminácie, možno aj prezradenia a na vyše potrebujete zásobu benzínu. Nakoniec vznikla zásoba akumulátorov, s chemickým vyvíjačom elektriny, k tomu manuálne dynamá na prístroji podobnom ako bicykel. Ak by bol nedostatok elektriny, dalo sa sadnúť a vyrábať elektrinu. Benzínový generátor len do zásoby i to malý výkonný model.

Keď sme všetko zrátali, tak ostal mi priestor na bývanie len 21m2, ostatné bolo zabraté strojmi a zásobami. Celý kryt skôr pripomína experimentálne zariadenie na testovanie klaustrofóbie ako protijadrový kryt. Tak je tam všetko natlačené. Priestor na bývanie sa rozdelil na väčšiu a menšiu časť – izolačku. Človek môže aj ochorieť, či zomrieť a treba niekam umiestniť mŕtvolu. Možno to zneje kruto ale aj s týmto treba rátať.

Najdôležitejším faktorom je mať kryt vybavený tak, aby v ňom bola možnosť duševného vyžitia, ak sa ráta s dlhším využívaním krytu. O tomto sa veľa nehovorí, ale je to základ, inak by sa mohli ľudia v zúfalosti navzájom aj pozabíjať. Do môjho krytu som vtesnal množstvo kníh, spoločenských a logických hier. Nezabudol som ani na obrovské množstvo hudby na záznamových médiach a mp3 prehrávače. Záložné zdroje svetla, baterky, sviečky, chemické svetlá nemusím ani spomínať. Sú samozrejmosťou rovnako ako lieky. Práve to bol môj problém, ako zostaviť lekárničku vhodnú do krytu. Nestačia len tablety jodidu draselného, a pár obväzov. Výbavu som nakoniec zveril nášmu rodinnému lekárovi, bola skutočne pestrá. Základom je literatúra o chorobách, ktoré vznikajú hlavne v prostredí krytov. Okrem nej zásoba všetkých druhov liekov, antibiotík, vitamínov, výživových doplnkov, infúznych roztokov, sada na umŕtvenie, šitie a základné operatívne nástroje a diagnostické prístroje. Tisíce krabíc a krabičiek. Zdalo sa mi to prehnané, ale keď už, tak už. Netreba zabudnúť ani na vložky pre ženy, plienky a podobne. Je strašne veľa vecí, ktoré sa môžu zísť, napríklad taká vysielačka, či okuliare so silnejším zväčšením ako používate doteraz.

V oddelenom priestore zásoby potravín si našiel miesto aj skrytý trezor na zbrane, tých som zakúpil požehnane. Nezabudol som ani na všetky možné druhy oblečenia a vybavenia. Pílu, sekeru, nožíky, kliešte, klince, celtoviny, variče, skladací bicykel s vozíkom, krompáč, lopaty, rýľ, helmy, kyslíkové prístroje, ochranné obleky s maskami, stan, spacáky, laná, zdroje ohňa, dezinfekcia všetkého druhu a samozrejme rôzne semená rastlín. Zvlášť pozornosť som venoval potravinám. Niektoré dokážu vydržať aj 10 rokov bez zníženia kvality, zásoba bola vypočítaná na 5 rokov pre všetkých obyvateľov krytu. Veľkú dilemu som mal čo robiť s oblečením, či sa prádlo perie a znovu používa, alebo sa likviduje. Nakoniec som nakúpil jednoduché oblečenie, desiatky párov a k nim sterilizačný kôš.

Výstavba môjho, teda nášho rodinného krytu trvala skoro rok. Najprv bolo potrebné zasekať do podložia otvor, do ktorého stále pritekala voda, čo komplikovalo stavbu. Nakoniec som musel nájsť iné vhodnejšie miesto, kde nebolo toľko spodnej vody. Začalo sa izoláciou a systémom na odčerpávanie vody, potom prišlo betónovanie, neuveriteľné množstvá betónu sa vyrobilo, betón sa vyrábal priamo na mieste, rovnako ako sa zvárali na mieru výstuže. Čo Vám budem hovoriť, len pre ilustráciu spotrebovalo sa viac ako 1000 m3 betónu. S olovenými platňami to nebolo tiež veľmi pozitívne, jedna malá tabuľa olova vážila viac než tonu. Nakoniec sa pripravil otvor medzi stenami betónu a olovo sa tavilo na mieste a vylievalo v malých množstvách do tohto otvoru, namiesto osádzania priamo tabúľ. To boli len komplikácie, na jednej strane bol strach z praskania betónu na druhej strane zas olovo sa nezlievalo pekne homogénne dokopy ale tuhlo ako sa mu chcelo. Nakoniec sa podarilo spraviť aj vrchnú betonáž krytu. Nie je to ideálne, ale podarilo sa. Trošku som bol sklamaný, ku krytu je len jeden vchod, zabudlo sa pri návrhu myslieť na spätné vrátka, čo sa stane, keď by prišlo k zrúteniu vchodovej časti. Preto sa aj prístupová chodba dodatočne spevňovala a dodatočne sa aj dávala rozdvojiť. Vchody sú dva, ale oba vedú len do prístupovej chody, nie priamo do krytu.




Viem, že môj kryt je veľmi prehnaný, dalo by sa to spraviť aj jednoduchšie a hlavne lacnejšie. Keby som ho staval teraz, veľa vecí by som spravil inak a lepšie. Ale to sa človek až skúsenosťami naučí. Na výslednú cenu krytu sa ma ani nepýtajte, sú v tom milióny dolárov. Možno celá výstavba je hlúposť na n-tú, ale nevadí, dôležité je to, že môžem spokojne spávať, že som sa postaral a pripravil. V konečnom dôsledku mám nádhernú pivnicu, plnú spoločenských hier, kam sa môžem ísť ukryť, keď manželka raz zistí, koľko stála výstavba protijadrového krytu..

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok