Telo človeka si môžeme predstaviť ako počítač (hárdver) na ktorom beží program (softvér). Práve softvér je naše vedomie, naše myšlienky, naše rozmýšľanie. Je len otázkou času, kedy sa vedcom podarí obrazne povedané, nahrať zmýšľanie na disketu a presunúť ho do iného mozgu. Počítač potrebuje na svoj chod program, ktorý ho robí inteligentným, učenlivým. Tento program je možné preniesť aj so všetkými nazbieranými dátami na iný počítač a tam bude naďalej fungovať. Prečo by to nemohlo tak byť aj s človekom a jeho vedomím? To je otázka! Veď mozog ako hmotná vec je len výkonný počítač, ktorý funguje na princípe chemických a elektrických procesov. Počítač je tiež len hmota, na ktorej beží niečo nehmotné, rovnako ako mozog. Veriaci ihneď začnú hovoriť duši. Duša človeka je vraj večná. To by moh..

Občas narazím na články mladších ľudí, ktorí útočia na iný systém ako kapitalizmus. Velebia kapitalizmus a zatracujú socializmus. Ak by som bral do úvahy Slovensko, nájde sa množstvo kritikov z mladých ľudí, ktorých socializmus len trošku „lizol“. Nechcem nikoho podceňovať, ospravedlňujem sa vopred. Ale na to, aby niekto mohol porovnať napríklad socializmus a kapitalizmus, musel by zažiť plnohodnotne oba systémy. Čo tým chcem povedať? Vyžaduje to vek a životné skúsenosti. Napríklad prežiť 20 rokov v socializme a 30 rokov v kapitalizme. Len životné skúsenosti dávajú neskreslený obraz o rozdieloch systému. Mladý človek má plné oči slobody, má vnútorné presvedčenie, že zmení svet. Má tú silu, či skôr vidinu zarobiť veľa peňazí, verí v skvelý život. Nemá strach propagovať svoje názory, má c..

Akonáhle považuje naša spoločnosť nejaký systém štátu za iný - nedemokratický má potrebu riešiť tento stav. Bežných ľudí, radových občanov netrápilo v skutočnosti, čo sa napríklad dialo v Líbyi pred vznikom vojnového konfliktu. Vás to trápilo? Mňa veru nie! Žili si tam svoj život a bolo dobre. Samozrejme v každom štáte sa nájde skupina občanov, ktorí nie sú spokojní so svojim životom, či politickou mocou. To je normálne, prirodzené. Ale politici a vedenie „demokratických“ štátov majú na dianie vo svete iný názor. Ak sa im niečo nepáči majú potrebu to riešiť. Chcú aby všade zavládla demokracia a samozrejme kapitalizmus, lebo tým pádom sa otvoria nové trhy a nové možnosti na rabovanie do vlastných vreciek. Nebuďte naivní! Naozaj politikom nejde v tomto prípade o dobrú vec, vôbec tam nejde..

Človek, ktorý musí každý deň doťapkať do práce sníva o tom aké by to bolo pracovať z domu. Žiadny šéf by mu nestál za chrbtom, robil by, kedy by sám chcel. Ušetril by na cestovaní a nemusel by zažívať každodenné tlačenice na diaľnici, či cestách. V horšom prípade v mestskej doprave. Práca na doma sa zdá byť výbornou vecou, veľa ľudí si dokonca myslí, že aj viac práce by z domu dokázali spraviť. Pracovať z tepla domova v starých veciach má množstvo výhod. Ale má aj možné podstatné nevýhody!!! V prvom rade každý kto robí doma dlhodobo Vám povie, že pracovať z domu sa dá len vtedy, ak máte svoje kľudné miesto, kde ste len Vy sám. Myslím hlavne hlavne ľudí, ktorí pracujú duševne a tvorivo. Akonáhle máte doma manželku, či deti začínajú problémy. Manželka je schopná sa Vás prísť desaťkrát za ..

Dosť často počúvam o Robertovi Kiyosakim samé chvály o jeho neobyčajnom podnikateľskom nadaní. Pritom jeho nadanie na podnikanie by sa dalo skôr popísať ako nie veľmi úspešné. Jediné v čom je skutočne dobrý je písanie motivačných kníh o podnikaní. Ospravedlňujem sa vopred jeho fanúšikom, nemyslím to v zlom. Nie je zlý človek. Má obrovské nadanie na zarábanie peňazí, ale len vo forme rozdávania rád, ktoré sám vo svojom živote nevyužil. V skupine stredných podnikateľov, s ktorými som v obchodom i priateľskom styku majú všetci podobný názor ako ja. Možno práve oni ma inšpirovali, aby som napísal pár viet o tomto fenoméne. Možno si hneď niektorí z Vás povedia, čo som, kto som, kto sú tí moji kamaráti podnikatelia, že si dovolíme znevažovať úspechy Roberta Kiyosakiho. Pozrite sa, je množs..