Prečo už neprispievam na charitu? Alebo ako mi v útulku povedali, že nechcú moje granule pre psíka..
Mám trošku našetrených a zarobených peňazí. Vidím, že nie každý sa má tak dobre ako ja, preto chcem občas pomôcť aj tým, ktorí sú na tom horšie ako ja. To nie len ľudom, ale aj zvieratám.
Minule sme s manželkou videli zvieratá v útulku /v televízií/. Riaditeľka útulku hovorila o tom koľko je tam opustených zvieratiek, ako ľudia ich vyhadzujú na ulicu. Ako nemajú v útulku dostatok kvalitnej stravy a peňazí. Občas si nejaké zvieratko aj sami adoptujeme. Ich osud mi nie je úplne ľahostajný. Rozhodol som sa útulku pomôcť. S manželkou sme zobrali auto, stavili sa v obchode a nakúpili sme kvalitné, drahé granule pre psov. Nebolo ich veru málo, plný kufor SUVka. Prihodili sme aj za krabicu hračiek pre psíkov. Peniaze sme nosiť psíkom nechceli, myslím, že im veľmi nechutia.
Prvý šok som zažil, keď sme prišli do útulku. Zamestnanec pozrel do auta na granule a spýtal sa „Peniaze nemáte, to by nám viac pomohlo! Všetci nosia len granule“. Ostal som ako obarený. Rozmýšľal som, čo mu povedať! Napíšem to úprimne, bez cenzúry aj vulgárne. Prepáčte! Rozmýšľal som veru, či mu jednu nevrazím cez „papuľu“, alebo mu nepoviem „Do piči, a čo by ste chceli, zlaté tehly?“ Zase niekto chce len peniaze! Nakoniec som sa zhlboka nadýchol a ostal ticho, netreba podliehať negatívnym emóciám. Nakoniec sme vyložili granule a znechutene odišli domov.
Nikdy nezabudnem na to, ako znudene a nepríjemne sa ten zamestnanec tváril, keď mal vykladať len granule. Ako keby sme ho otravovali, ako keby robil dobrý skutok on pre nás.. Už nikdy nebudem chcieť pomáhať útulkom, len to ostalo vo mne z tejto skúsenosti. Verím tomu, že to bola len náhoda. Podľa jednej skúsenosti by sa nemal hodnotiť celok.
Ale podobné situácie už som zažil aj v iných prípadoch charity. Poznám ľudí, čo majú nadácie a charitné organizácie. Pomáhali v afrických krajinách, v Čečensku a podobne s potravinovou pomocou. Vyzbierali peniaze, nakúpili potraviny a oblečenie. Celé kamióny vyslali do týchto oblastí, kde hneď za hranicami polovicu tovaru popredali a zarobili. Samozrejme sa s tým nezabudli v podnikateľských kruhoch pochváliť, akí sú šikovní..
Alebo donesiete krabicu hračiek do detského domova a pri odchode už vidíte ako odchádza zamestnanec detského domova a z tašky mu trčí jedna z vašich hračiek. Moja osobná skúsenosť. Aj také podoby má dnes pomoc! Keď viete ako to funguje, ani nemám chuť pomáhať.
Keď sa práve rozčuľujete, že píšem hlúposti a že vaša organizácia taká nie je, ospravedlňujem sa! Veď uznajte, ja chcem pomáhať a nie tráviť čas skúmaním organizácie, či je čestná. Nemám nič iné na práci ako skúmať, či neokráda tých, čo pomoc potrebujú vo svoj prospech!
Mám len jednu dobrú skúsenosť a to z bezdomovcami a útulkami pre bezdomovcov. Prinesiete oblečenie, potraviny a vždy si ich zoberú aj poďakujú!
Po všetkých skúsenostiach, radšej osobne odovzdám peniaze chudobnej rodine, deťom v detskom domove. A dúfam, že keď osobne hračku podám dieťaťu, tak mu ju jeho vychovávateľ hneď nezoberie, ako odídem preč. Na ďalší predaj, alebo pre svoje deti.. Pomoc musí byť adresná, ak ide cez viacero rúk vždy sa niečo „cestou“ zvykne stratiť. Je to TAK!
Dodatok: Pri preklade tohto článku sa ma spýtali, prečo to všetko popisujem negatívne. Sú státisíce prípadov, kedy charita naozaj pomohla. Tisíce šťastných tvárí! Vraj aj o tom by som mal písať. Tento fakt, nepopieram. Môžem písať celé hodiny o prípadoch, ktoré si uznajú pochvalu a úctu! Zdá sa mi neprávne, opisovať len tú bielu stránku života. O tej sa píše neustále. O tej odvrátenej čiernej časti života sa píše už menej. Nechcem písať bulvárne dovymýšľané články známe z novín, chcem písať o realite. Pravdivo a bez pretvárky. Preto píšem, čo píšem. Totiž aby sme vedeli nejaký problém riešiť k lepšiemu, musíme ho dokonale poznať..
PS: V texte možno nájdeš gramatické chyby, štylistické prehrešky. Ospravedlňujem sa za to! Som bežný človek a nie spisovateľ, alebo gramatický korektor. Moja slovenčina je žiaľ veľmi chabá, školy som absolvoval v štátoch, kde žijem skoro 50 rokov. Niektoré chyby vznikli aj počas prekladu do Slovenského jazyka, prižmúrte prosím jedno očko. Ďakujem!
Chovam psy, nie je to lacny spas. Zhanal som lacnejsie granule, kamarat mi ponukol celkom kvalitne royalky za polovicnu cenu, Neveril som, cakal som v tom hacik, kradnute alebo po zaruke. Nakoniec sa priznal, mal ich z darov z utulkov, co si zamestnanci domov pobrali..Peťo (14. 05. 2012) | detský domov
Podobná skúsenosť. Robili sme poriadky v detskej izbe. Nazbierali sme niekoľko bední nádherných hračiek. Mnoho plyšákov, spoločenských hier a rôznych iných hračiek, pre ktoré by som ja ako dieťa kedysi urobil stojku na ušiach a ešte ušami zatlieskal. Prevažne ako nové.
Pekne som to naukladal do bedničiek a priložil som aj pekné knihy, keď už , tak už a nech aj prichádzajuce vianoce maju decká v domove spestrené.
Horko ťažko som sa na neviem koľký krát dovolal ku kompetentnej osobe v tom domove a míňal peniaze ešte aj na telefonáty čo by ma do istej chvíle ani tak nemrzelo.
+ som chcel osobne zaviesť veci niekoľko desiatok kilometrov na vlastné náklady, len nech majú decká radosť.
No otráveným hlasom, akoby som obťažoval sa ma nakoniec predsa len opýtali “ a čo to tam máte k darovaniu? hračky? plyšákov?“ “nóóó ale viete, to my z hygienických dôvodov nemôžeme prevziať. S tým by sme mali len starosť, lebo to by sa muselo čistiť a tak“
Krista boha som ledva lapal po vzduchu... čo by za to dali deti pre ktoré to malo byť a tu ten človek si neváži, že sa nájde niekto, komu nie je ľahostajný život tých detí. Bolo mi divne veru a dodnes je.
Napriek tomu verím, že sa nájde mnoho domovov , kde by sa tomu potešili a vážili si to. Že to bola len výnimka a bolo to o ľudoch. Nakoniec sme to poslali do charity, kde nám pekne poďakovali
Kaca (04. 02. 2015) | NIe vsade je to tak
Prepacte, sama mam utulok pre zvierata a snazim sa o to, aby sa dostali do tych najlepsich domovov. To, co popisujete, sa mozno naozaj stalo, ale vsetko je o ludoch. My sme napriklad vdacni za kazdu malickost, pretoze zijeme len z toho, co zarobime (mam utulok doma a vela prefinancujeme zo svojich inde zarobenych penazi) a co nam daju ludia. Co sa tyka penazi, su dolezite, pretoze nasa najvacsia polozka je veterina, mozno preto bol ten zamestnanec sklamany. Takisto prosime ludi, aby nenosili tie najlacnejsie granule, psi z nich maju hnacky a spratavat to musim ja... ale vzdy poviem, nech nam radsej daju ryzu alebo jedno balenie aspon strednej triedy (mame svoje preferovane znacky), pretoze vela krmime aj surovym masom s ryzou. A nasa odmena? Fotografie a videa spokojnych zvierat, ktore nam prichadzaju od majitelov...