Tradičné Vianoce v Amerike na Texaský spôsob.

Patrím k ľudom, ktorím by v skutku nevadilo, ak by sa zrušili Vianočné sviatky. Nemám k nim totiž žiadne puto, nič mi nehovoria. Asi je to tým, že neverím na žiadnych imaginárnych kamarátov tam hore a navyše považujem Ježiša len za obyčajného človeka - revolucionára danej doby. Avšak musím sa priznať, prijímanie a dávanie darčekov na Vianoce v okruhu najbližších má svoje čaro. Tie rozžiarené oči vnúčat, keď sa prehŕňajú v množstve darčekov sú neopakovateľné.

Ešte ako dieťa si spomínam, že vždy na Slovensku cez Vianoce sa stretla celá rodina, spoločne sa navečeralo, rozdávali sa darčeky a hralo sa na harmonike počas hrania kariet. Starý otec mi každý rok vyrobil traktar – samochodné autíčko z drevenej rolky na nite, gumičky a klinca. Do kostola sme nechodili, viera sa u nás jednoducho nepraktizovala. O to väčší priestor dostávali tradičné pohanské tradície plné poverčivosti. Náš vtedajší štedrý deň by sa dal rozdeliť na dve časti. Prvá polovička dňa Vianoc bola dňom stresu i nedobrej nálady a druhá zas plná úsmevov, porozumenia. Viete, takmer vždy však vládol v ten deň v rodine stres, rodičia sa museli pravidelne pohádať práve na Vianoce. Nechápal som vtedy, ako je to možné, že v taký výnimočný darčekový deň sa rodičia hádajú a rozčuľujú sa.

Neskôr som to pochopil, prišlo to samé – vekom. Dnes už sú tiež Vianoce pre mňa čiernym dňom, už viem, že všade bude zhon, stres, všetko musí byť v poriadku a dokonalo prichystané. Namiesto dňa kľudu a smiechu vnímam to len tou horšou stránkou. Neviem ako je to možné, ale ja už viac túžim po kľude a oddychu, ako po tom Vianočnom zhone. Veď práve v tom zhone úplne zaniká idea spoločného stretnutia rodiny a priateľov. Ale o tom som nechcel dnes písať. Vrátim sa späť do minulosti.

Prvé roky po emigrácií našej rodiny do Ameriky to nebolo o moc rozdielne od Slovenska, bola v rodine akási snaha zachovať tradičný duch Vianoc, ktorí sme poznali. Lenže aké sú to Vianoce, keď vonku svieti slnko a teplota neklesá pod desať stupňov. To pravé Slovenské čaro Vianoc v podobe mrazu a snehu sa postupne vytrácalo. Neskôr som sa oženil a dostal som sa do víru Amerických Vianoc.

Vianoce u nás sú rozmanité, v každom štáte je cítiť iný duch. Tak ako na Slovensku deti na Mikuláša dávajú do okna čižmy na sladkosti, tak u nás sa dávajú okolo krbu i okien veľké ponožky na darčeky a darčeky nenosí Ježiško, ale Santa Claus na veľkých saniach. Samozrejme má veľa práce, rozniesť toľko darčekov, možno práve preto sa darčeky rozbaľujú až ráno na druhý deň a nie na štedrý večer ako to je na Slovensku. Dovolím si tvrdiť, že pre Američanov je podstatnejším sviatkom ako Vianoce, práve deň vďakyvzdania koncom novembra. Pritom pre Európanov sú najhlavnejším sviatkom v roku naopak práve Vianoce. Nuž čo, iný kraj značí iný mrav. Viete niekedy mám pocit, že Vianoce v Texase, kde žijem sú len importným tovarom, o nejakých dlhoročných tradíciách postavených na kresťanstve nemôže byť ani reči. Oveľa viac je však cítiť vplyv Mexika, preto aj u nás v rodine máme dokonalý Vianočný mix. Z každého rožku - trošku.

Manželka je klasická Američanka, pre ňu sú Vianoce znakom moriaka a tekvicového koláča. Viete ona dokonca robí aj na Vianoce presladený tekvicový koláč, lebo jej neskutočne chutí, tak nechceme jej kaziť radosť. A samozrejme neuveriteľne rozmaznáva vnúčatá darčekmi, práve tieto nakupuje celé mesiace dopredu a nakoniec ich majú deti aj problém odviesť domov. Dcéra má zas za manžela silno veriaceho kresťana, takže oni majú tendenciu vyznávať kresťanské tradície a naša gazdiná je z Mexika, takže Vianoce oslavujú svojským spôsobom, rovnako ako náš sused, rodinný priateľ - pôvodom Mexičan. Musím sa Vám priznať, radosť mi robí náš syn. Medzi deťmi nikdy rozdiely nerobím, ale názorovo a zmýšľaním sa dosť podal na mňa, čo má vnútorne svojim spôsobom teší. Viete, každý rok zoženie niekde drevenú roľku na nite a v kruhu rodiny skladáme traktar – to samochodné autíčko z môjho detstva, a to prosím pekne má dávno po štyridsiatke.

Naše rodinné Vianoce sú veľmi atypické, trvajú totiž dva dni. Začínajú 24. decembra stretnutím celej rodiny v našej vile, spoločne sa naobedujeme a vyrazíme do našej súkromnej Zoo. Vlastníme s manželkou zoologickú záhradu, kde chováme stovky rôznych zvierat, takže aké by to boli Vianoce, keby sme nešli navštíviť našich miláčikov. Samozrejme v tento deň majú aj zvieratká výnimočný deň, nakúpime za dodávku vyslovene nezdravých dobrôt a chodíme od klietky ku klietke a rozdávame dobroty. Náš zoológ len krúti očami, keď to vidí, ale má pochopenie, veď sú predsa Vianoce. Za ten čas, čo sme so zvieratami, naša gazdiná prichystá darčeky, ktoré som kúpil ja u mňa v pracovni a uloží ich pod stromček. Večer sa vrátime späť do domu, sadneme si k večeri, ja si poviem svoj obľúbený príhovor a spoločne sa navečeriame pekne pokope. Potom nastane rozbaľovanie darčekov, už od malička mojim deťom aj vnúčatám hovorím, že tieto darčeky som im kúpil ja, a nie žiadny Ježiško, či Santa Claus. Myslím si, že je im úplne jedno, kto kúpil a priniesol darčeky, dôležité je, že sú darčeky.

Potom sa ešte celý večer rozprávame o tom, kto ma čo nové a čo nové zažil. Baby si poklebetia, chlapi tiež a tak to má byť. Neskôr sa časť veriacich z rodiny sa poberie do kostola, je to ich voľba a potreba, mňa do toho nič nie je. Ja väčšinou ostanem doma aj so synom, dávame pozor na deti a bafkáme si z vodnej fajky. Samozrejme, aby som nezabudol ešte vnúčatá pred spaním spolu s mojou manželkou idú si prichystať ponožky k stromčeku pri krbe. Ráno totiž dostanú ďalšiu várku darčekov, tento krát od Santa Clausa. Ja viem, možno sa Vám bude zdať, že som trubiroh, ale vnúčatá sa veľmi tešia, veď kto dostáva toľko darčekov naraz.

Na druhý deň sa do obeda vyberieme s rodinou do útulku a adoptujeme si nejaké zvieratko a štedro podporíme celý útulok. Nezabudneme dať aj peniaze bezdomovcom a sociálne slabším ľudom, ktorí žijú na okraji mesta. Je to už taká naša rodinná tradícia, jednoducho chceme spraviť radosť aj iným, ktorí nemajú toľko finančných možností. Po obede sa spievajú koledy, pozerá sa televízia, hraje sa na hudobné nástroje a prídu k nám susedia i rodinní známi a zabávame sa až do neskorej noci.




Možno sa čudujete, načo som napísal tento príspevok. Dôvod je prostý, chcel som poukázať na fakt, že aj keď majú ľudia rôzne pohľady na svet, život a vieru, všetko sa dá vhodne spojiť dokopy. Tak, ako naše Vianoce. Veď čo si budeme hovoriť, život je len o kompromise a porozumení ostatných..

POZOR: PRIDÁVANIE KOMENTÁROV JE DOČASNE DEAKTIVOVANÉ!!! Napíšte Váš príspevok a nezabudnite zadať text z obrázku. Je to ochrana pred spamom. Upozornenie: Nevhodné, vulgárne a netoleratné príspevky budú vymazané!
Názov:
Meno:
Príspevok:
Kód z obrázku:	a za kód napíšte rok nežnej revolúcie!
Pridať príspevok