V poslednej dobe sa často hovorí o zlých anglických inštitúciách, ktoré si dovolili odobrať deti vlastným rodičom. Prístup anglických úradov mi nie je až tak neznámy, poznám viac mladých rodín, ktoré odišli zo Slovenska, žijú v Anglicku a majú tam aj deti. Preto viem, že chyba nie je čisto len na úradoch, ale chyba je hlavne u rodičov. Za tým si stojím. Hneď na začiatok si je potrebné uvedomiť, že iný kraj značí iný mrav. V Anglicku je úplne iný pohľad na pojem týrania a výchovy detí. S tým však málo kto ráta, málo kto si naštuduje zákony a mieste zvyklosti. Nám by sa možno mohlo zdať, že ich ochrana detí je priam až prehnaná. Angličania to však až tak nevnímajú, sú jednoducho zvyknutí. Keď dáte výchovnú facku dieťaťu a niekto Vás uvidí, môžete mať problém, alebo keď Vás udá suseda..

Na začiatku leta sme si chceli spraviť krátku rodinnú dovolenku v národnom parku. Nechcelo sa mi ísť autom stovky míľ s vnúčatami, rozhodnutie nakoniec padlo na let lietadlom. Taký bežný komerčný let, žiadne súkromné lietadlo, také veci jednoducho neuznávam. Manželka mi už roky hovorí, či si nekúpime malé lietadlo, nestojí to až toľko peňazí, ale nevidím v tom zmysel, načo mi bude nejaká oštara ktorú využijeme dva krát do roka. Osobne nemám rád lietadlá, radšej cestujem autom a loďou. Nuž tak sa aj stalo, v deň letu sme prišli ako celá rodina na letisko, pristavili sa ku kontrolnému terminálu. Stálo, či skôr postávalo tam pár ľudí, tvárili sa nezaujate a pri tom si nás premeriavali od hlavy po päty. Nevenoval som tomu pozornosť, som zvyknutý, že pre množstvo ľudí som ako nejaký asociá..

Na konci nášho mesta sa jedného dňa objavil karavan. Čoskoro sa okolo neho postavil stan, behalo tam množstvo detí i podivných existencií. Boli trošku potmavší, asi nejaký Mexičania, či čo. Nikto tomu nevenoval pozornosť, veď bolo to v parku za mestom kam chodíme maximálne so psíkmi. Sem tam sme si len so susedmi poohovárali nových obyvateľov nášho mesta, pre neporiadok i zápach ktorý sa postupne začínal šíriť od miesta ich stanovania a to bolo všetko. Spomenuli sme si na nich, až keď sa zvýšil počet krádeží. Tu zmizla kosačka, tam pes, inokedy úroda z poľa. Polícia nemala obzvlášť chuť riešiť tieto krádeže, tak sme sa rozhodli s našim spolkom domobrany vypátrať zlodeja. U nás je dosť časté, že v nejakej štvrti sa susedia spolčia a založia si spolok za účelom ochrany svojho majetku. Ani u ..

Vo svojom živote ste sa stretli iste s veľkým množstvom rôznych kurzov. Nemyslím teraz tie peňažné kurzy, ale kurzy výukové. Jazykový kurz, kurz šitia, či varenia. Mal som možnosť zúčastniť sa jedného kurzu, dostal som totiž tip od zaťa, že na tomto kurze jednoducho nesmiem chýbať, tak je jedinečný. A mal pravdu.. Štandardne by ma na nejaký kurz nedotiahlo ani stádo mustangov, aj na tento som sa pôvodne zdráhal ísť. Nuž ani názov kurzu nehovoril veľa, jednalo sa o kurz pre podnikateľa s názvom druhá strana mince. S úsmevom na perách som sa prihlásil, zaplatil poplatok a sadol si do posluchárne. Postupne prišli aj ostatní „kurzovníci“ a kurz sa mohol začať. Samotný úvod ma úprimne prekvapil. „Dobrý deň Vám prajem. Vitajte na dnešnom kurze. Chcem Vám povedať, že každý jeden človek smr..