Dnes chcem písať o téme, ktorá nemusí byť niekomu tri krát po chuti, avšak vyjadrujem svoj postoj a ten mi nikto nemôže vziať. Verím tomu, že pred 400 rokmi by som zhorel na hranici ako fakľa za svoj názor, hádam sa mi v dnešnej slobodnej dobe nestane nič podobné! Totiž aj dnes sa v niektorých krajinách považuje odmietanie Boha za zločin hodný trestu smrti. V spoločnosti neustále vrie malé napätie medzi ateistami rôznych smerov a veriacimi rôznych náboženstiev, každý obhajuje len tú svoju „jedinečnú“ pravdu. Odtrhnime sa na chvíľu od svojho presvedčenia a skúsme sa pozrieť na problém trošku objektívne - reálne. To, že cirkev počas svojho vývoja narobila kopec zverstiev a vraždenia nemusím nikomu spomínať, vie sa to veľmi dobre a veriaci neradi spomínajú na túto temnejšiu stránku. Na dru..

Jednoducho nepomôžem si, vždy keď vidím na ulici dvoch ľudí rovnakého pohlavia, ako si prejavujú vzájomnú náklonnosť horúcimi bozkami dostávam zvláštny pocit. Možno i trošku zhnusenia. Zdá sa mi to hnusné, priznám sa otvorene. Na druhej strane som za práva homosexuálov i za registrované partnerstvá. Nechcem nikomu totiž odopierať právo na život a šťastie... V tomto pohľade si občas myslím, že som schizofrenik. Vnútorné pocity odporujú zdravému rozumu. Jedna časť liberálneho ja plnohodnotne sa zastáva práv homosexuálov, uvedomuje si, že sú jednoducho iní, ale to neznamená, že sú zlí ľudia. Niekoho vzrušuje hladkanie stromov, túlenie sa ku koze, či pár rán bičom po zadku a niekoho rovnaké pohlavie. Je to každého osobná vec. Nikto nemá právo chcieť aby sa človek zmenil, len preto, že väčši..

Dnešný článok je divný. Niekedy si sadnem plný elánu, píšem až sa mi občas skrížia písmenká na písacom stroji, ale keď ho dopíšem a prečítam – zistím, že to jednoducho nie je to ono. Článok písaný na písacom stroji sa veľmi prepisovať nedá, tak ho len založím do stola a nechám tak. Spolieham sa na to, že jedného dňa ho opäť vyberiem a prepíšem. Nikdy som ešte žiadny článok neprepísal, aj keď som začal používať na písanie počítač – pokazil sa mi totiž môj písací stroj po starom otcovi. Tak aj tento článok je zo starších „ťuk-ťuk“ podkladov, bez úpravy. Nie je to ono, ale možno si nájde niekto, koho poteší.. Môj otec nerád spomínal na detstvo, nebolo to však kvôli obdobiu dvoch vojen. O tých dokázal hovoriť celé hodiny. Keď prišla téma na náboženstvo, vždy mu vystúpila žila na čele a ost..

Ak na počiatku stvorenia ľudí bol Adam a Eva, sme potom všetci potomkami toho najhoršieho incestu? Ako nasledovalo ďalšie ich potomstvo, párili sa spolu brat so sestrou v prvej generácii, a v druhej bratranec so sesternicou? Ako vyzerali, boli belosi, či boli tmavšej pleti? Tieto otázky som poslal priamo do Vatikánu ešte pred mnohými rokmi, dodnes mi ešte neprišla odpoveď. Ani nemohla, lebo vraj ide len o symboliku. Tak potom je aj cela Biblia len zmes akejsi podivnej „symboliky“? Ja si nemyslím, že ide o symboliku, biblické texty vznikali ešte v dobách, keď párenie sa medzi príbuznými bolo tak povediac v poriadku. Lenže už dávno nebeháme s kusom dreva po lese a nelovíme s ním zvieratá, netrávime celý život na poli a najvyšší vzdelávací rozvoj jednotlivca nekončí osvojením si hovorovej..

Keď som rozmýšľal nad tým, aký názov dať tejto stránke, napadlo ma ako prvé meno Charles Darwin. Totiž cela moja životná filozofia bola poznačená práve myšlienkami tohto geniálneho vedca. Preto aj stránka nakoniec dostala názov – Darwin. Charles Darwin v mladom veku študoval teológiu a jeho cieľom bolo stať sa duchovným. Ale jeho zistenia, vedomosti a životné múdrosti ho zmenili, stal sa agnostikom. Nie ateistom, ako sa to zvykne hovoriť. Zastával názor, že nie je možné poznať podstatu sveta a ľudské poznanie je obmedzené iba na zmyslové poznanie. Tvrdil, že náboženské vnímanie a viera sa vyvinula so spoločnosťou. Biblia nie je božie slovo a starý zákon nie je dôveryhodný viac ako viera hociktorého iného barbara.. Úžasné to myšlienky! Podobný názor som mal dlhé roky aj ja a to som ..